Porodila som 4 deti. Na materskej dovolenke som bola maximálne do 2 rokov veku dieťaťa. Môj manžel, hoci ináč dobrý človek, bol vychovaný ako typický gaučový slovenský chlap. Tým chcem povedať, že v svojom živote som sa nadrela nadmieru, lebo stále som pracovala v pracovnom pomere, vláčila deti do a z jaslí,škôlok, škôl, prala, varila, vypekala, upratovala, žehlila, učila sa s deťmi, pritom, v mojej pracovnej pozícii neustále musím absorbovať a aplikovať do praxe novú legislatívu, ktorá sa sústavne nenormálne mení. Mám 48 rokov a nie som si istá, ako uvládzem toto tempo do 62 rokov, čo mi novela dôchodkového zákona nadelila. Som presvedčená, že ženy-matky sú silne diskriminované. Dala som tomuto štátu šikovné pracujúce deti, daňových poplatníkov a ako odmenu mám, že ešte aj na dôchodku, keď sa ho dožijem, budem poškodená nižšou výmerou dôchodku oproti tým, čo neboli na materskej a pracovali si na svojej kariére a príjmoch. Svojej dcére som veru na vlastnom príklade vysvetlila a doporučila ak vôbec dieťa tak maximálne jedno a v prvom rade nech si hľadí na pracovnú kariéru, pretože čo si zarobí, len to bude mať.
|