Dobry vecer Vazena redakcia.
Chcela by som sa s vami podelit o zazitok, ktory sa mi udial pred necelou
hodinou a otriasol mojim nazorom na humanne myslenie jedneho Slovaka. Viem,
ze nie je mozne hadzat vsetkych ludi do jedneho vreca, ale pytam sa. Je
praca a jej regule vacsou prioritou ako ludskost a pomoc bliznemu?
Som modelka a prvy krat som vycestovala zo Slovenska pred jedenastimi rokmi.
Dnes zijem vo Velkej Britanii a pred piatimi mesiacmi sa mi tu narodil
syncek. V nedelu 15. 1. 2006 ma krstiny tu v Londyne, na ktore som
samozrejme pozvala celu svoju rodinu. Tyka sa to aj mojej 70 rocnej babicky,
ktora nikdy nebola za hranicami Slovenska toboz, ze by letela niekedy
lietadlom. Problem nastal na letisku v Bratislave, kde jej na pasovej
kontrole oznamili, ze ma obciansky preukaz sice platny, ale iba na uzemi
Slovenskej republiky , pretoze je Ceskoslovensky a bude mat dalsie problemy
na letisku v Londyne, ale upresnili, ze oni ju velmi radi pustia, ak si
mysli, ze to bude v poriadku. Hned na to som volala pasovu kontrolu na
letisko v Londyne, na ktorom maju pristat a vysvetlila situaciu. Musim
povedat, ze boli velmi ochotni a behom piatich minut po otazkach ako vyzera
jej obciansky preukaz a co obsahuje vsetci v head office na anglickom
imigration zhodnotili, ze to nie je pre nich problem a povolia jej vstupit
na uzemie Velkej Britanie. Okamzite pochopili situaciu a vedeli, ze to pre
nas vela znamena, aby bola na krstinach svojho prveho pravnuka. Medzi tym
vsetci pasazieri nastupili do lietadla, vratane mojej rodiny, samozrejme
okrem mojej babicky, ktore plakala a nevedela, co sa bude diat. Nikto na
letisku nemal cas ani chut, aby starej pani vobec vysvetlil situaciu.
Kapitan lietadla odsuhlasil, ze moze nastupit a ostatni budu cakat na jej
prichod, ked sa do celej situacie zamiesala prevadzkarka letiska. Okamzite
vyhlasila razne NIE aj napriek tomu, ze obe strany pasoveho oddelenia
Slovenska aj Anglicka ako aj aerolinie a kapitan lietadla odsuhlasili jej
nastup na palubu lietadla. Ja som s nimi bola neustale v kontakte cez
mobilny telefon. Nepomohlo vysvetlenie, nepomohli slzy ani prosby. Ludskost
zostala niekde v zabudnuti. Mila babicka a musim este podotknut, o barlach,
zostala sama na Bratislavskom letisku pri jej prvom pokuse o vycestovani a
hlavne navstiveni svojho pravnuka.
V tejto chvili si kladiem otazku , preco sa Slovaci este stale boja a coho?
Preco nedokazu urobit trosku viac ako sa od nich ziada v zamestnani? Preco
nedokazu zobrat do ruk zodpovednost a postavit sa voci danej situacii ako
ludia s ludskym srdcom? Ako je mozne, ze ludia v krajine ako Velka Britania,
ktora ma omnoho viac obyvatelov, obrovske letiska a miliony navstevnikov
rocne dokazu prisposobit smernice ludskym potrebam a nie naopak mihnutim
oka? Kde sa podelo porozumenie zo slovenskych srdc?
dakujem vam
|