RECENZIA

Letový plán (Flightplan), USA, 2005
Réžia: Robert Schwentke, scenár: Peter A. Dowling, Billy Ray, kamera: Florian Ballhaus, hudba: James Horner, strih: Thom Noble, hrajú: Jodie Foster, Peter Sarsgaard, Sean Bean, Kate Beahan, Erika Christensen, Marlene Lawston a ďalší...

Zdravý rozum hovorí, že kto raz nastúpi do lietadla a ono potom odštartuje do výšky 10-tisíc metrov, ten sa nemôže z paluby jednoducho stratiť. Na medzinárodnej linke Berlín - New York sa to však stalo. Letovej konštruktérke Kyle Pratt, čerstvej vdove, sa počas krátkeho zdriemnutia stratí šesťročná dcéra. Ako je jednoduché zablúdiť na palube moderného lietadla s viacerými triedami, oddeleniami a barom, také jednoduché by malo byť, že sa zmiznuté dieťa zase nájde. Odísť predsa nemalo kam. Problém nastáva po zistení, že malá Julia vôbec nie je na zozname pasažierov a nepamätá si ju nikto zo spolucestujúcich ani z personálu.
Všimli ste si ten maličký detail? Letová konštruktérka. Náhoda? Ani náhodou. Do zločineckého plánu je presne napasovaný aj tento fakt. Rovnako využiteľná je i všeobecnú nervozitu budiaca prítomnosť niekoľkých Arabov na palube, či fakt, že Kyle nedávno prišla o manžela, a to sa mohlo odraziť na jej psychickom stave.

Takmer celý film sa odohráva medzi sedadlami, v uličkách, šachtách a vo výťahoch, medzi blikajúcimi káblami a technickými zariadeniami v chladných zeleno-sivých tónoch. Chladné sú aj reakcie letového personálu a kapitána, ktoré kontrastujú s hysterickými výbuchmi hlavnej hrdinky v snahe všetkých presvedčiť o existencii svojej dcéry a jej prítomnosti niekde v lietadle. A to „niekde“ môže byť vzhľadom na jej znalosti o obrovskom stroji prakticky kdekoľvek, čo divákom dokazuje neustálym preliezaním a prehľadávaním technických priestorov.
Sľubne tajomný a nejasný úvod filmu sa ďalej ešte odvíja podľa ako-tak prijateľných pravidiel trileru, stupňuje sa zúfalstvo matky i hnev kapitána a cestujúcich, no postupne sa rúti v ústrety akčnému happy endu. Záverečná naháňačka dopadne presne podľa očakávaní a divák si môže vydýchnuť. Hoci by -  úplne naopak - rád aspoň na chvíľu zadržal dych od napätia.