Register krvotvorných buniek slávi prvú desaťročnicu

BRATISLAVA 21. februára (WEBNOVINY) - Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek Eurocord - Slovakia si v týchto dňoch pripomína desiate výročie svojho vzniku. Dnes je občianske združenie súčasťou medzinárodnej výmennej siete, vďaka čomu môžu aj slovenskí pacienti získať život zachraňujúcu pupočníkovú krv z celého sveta.

Pre úspešnú transplantáciu krvotvorných kmeňových buniek (KKB) je v prvom rade nutná zhoda tkanivových znakov darcu a príjemcu, čo podmieňuje vznik databázy darovanej pupočníkovej krvi, v ktorých sa môže, ale nemusí nájsť vhodný darca. Registre, tiež nazývané banky pupočníkovej krvi, ktoré sa venujú odoberaniu, spracovaniu a dlhodobému uskladneniu pupočníkovej krvi, však potrebujú pre svoju činnosť základný materiál - pupočníkovú krv. Odoberá sa ihneď po narodení dieťaťa, po prestrihnutí jeho pupočnej šnúry, ktorá sa spolu s placentou zvyčajne

znehodnotia. Krv, ktorá zostáva v placente i pupočníku, je ale bohatým zdrojom KKB. Tie sú schopné produkovať všetky zložky krvi, zahŕňajúce krvné doštičky, červené i biele krvinky. Tak, ako kostná dreň, aj pupočníkovú krv možno použiť na liečbu rôznych ochorení, či už v prípade

porúch krvotvorby, imunity, metabolizmu, leukémie a niektorých nádorových ochorení. Do dnešného dňa sa KKB z pupočníkovej krvi použili

v liečbe viac než 70 rôznych ochorení.

Po prvý raz upozornila na účinky pupočníkovej krvi v roku 1988 profesorka Eliane Gluckman. Bola to práve ona, kto prvý raz použil pupočníkovú krv bábätka na záchranu života jeho vážne chorého súrodenca. Dnes je z pacienta, ktorý vyhral nad Fanconiho anémiou, ochorením liečiteľným iba transplantáciou, úspešný mladý človek. Odvtedy sa pupočníková krv použila viac ako osemtisíckrát. Na Slovensku pomohla zachrániť život piatim deťom. Pracovať s pupočníkovou krvou sa mohlo už dávnejšie. Odoberať ju začali už lekári počas druhej svetovej vojny v Anglicku, ktoré sužoval nedostatok darcov krvi a jej vysoká spotreba. Lekári vtedy začali odkladať pupočníkovú krv a využívať ju na transfúzie. Nepodarilo sa im však zabezpečiť sterilné odbery a preto sa neskôr od tohto projektu upustilo.

Na to, aby sa dala pupočníková krv v prípade potreby použiť, musí sa po dobratí čím skôr spracovať a zmraziť. Spracúva sa v

špecializovanom laboratóriu. V prísne sterilnom prostredí sa z nej odstránia prebytočné časti a pridajú sa chemikálie umožňujúce zmrazenie bez poškodenia buniek. Spracovaná krv sa potom postupne zmrazí na teplotu mínus 196 stupňov Celzia. Takto upravená sa potom v tekutom dusíku uskladňuje v špeciálnom kontajneri. Následne sa krv v inom laboratóriu testuje a kvalitatívnym testom sa zistia prítomné tkanivové znaky.

Po spracovaní a otestovaní je pripravená na transplantáciu.

Prvý register darovanej pupočníkovej krvi vznikol v New Yorku v roku 1993. Ten slovenský sa podarilo vytvoriť v roku 1997, keď vo svete fungovali len štyri verejné registre pupočníkovej krvi. V súčasnosti takýmto registrom s pupočníkovou krvou od dobrovoľných darkýň disponuje každá vyspelá krajina sveta. Všetky združuje Medzinárodná výmenná sieť Bone Marrow Donors Worldwide (BMDW), ktorá funguje ako databáza darcov kostnej drene a pupočníkovej krvi a zároveň ako koordinátor ich výmeny. Existencia vlastného registra je o to dôležitejšia, že v rámci jedného územia je genetická príbuznosť ľudí oveľa vyššia, čím vzrastá aj pravdepodobnosť, že vhodný darca sa nájde práve v národnom registri.

Odhaduje sa, že optimálna veľkosť slovenského registra, ktorú by mal dosiahnuť v najbližších troch rokoch je 3 000 jednotiek pupočníkovej krvi. V súčasnosti však disponuje iba jednou tretinou potrebného objemu. K 31. decembru minulého roka získal Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek od dobrovoľných darkýň vyše 800 jednotiek pupočníkovej krvi. Spracovaných a zmrazených bolo 600 z nich. Do výmennej siete BMDW sa zatiaľ dostalo 169 jednotiek. Časť zamrazenej pupočníkovej krvi sa využíva aj na vedecko-výskumné účely.

SITA