Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Tlačové správy

Reštart spoločnosti



Začiatkom apríla pred osemnástimi rokmi sme sa vyše dvoch hodín zhovárali s naším vzácnym členom kardinálom Korcom. Bol to jeden z mnohých rozhovorov, ktoré sme spolu mali od ...



Zdieľať
Foto: NEF Hospodársky klub
Bratislava 4. júna (OTS) - Začiatkom apríla pred osemnástimi rokmi sme sa vyše dvoch hodín zhovárali s naším vzácnym členom kardinálom Korcom. Bol to jeden z mnohých rozhovorov, ktoré sme spolu mali od novembra 1989. roka do jari roku 2014. Názory kardinála Korca mali pri našom „miléniovom“ stretnutí charakter posolstva občanom a zodpovedným za vývoj ich štátu. Sú platné, a teda aktuálne aj dnes. Dodnes nikto zo súčasníkov tak jasne nevyjadril, že sme „mimo“ a spoločnosť dnes došla do všestrannej a napohľad do neprekonateľnej krízy.


„ ... Niežeby tu nebolo nič dobré. V podstate máme slobodu, môžeme hovoriť, môžeme tvoriť. Lenže so slobodou sme sa nenaučili narábať. Hovorí sa všetko možné, aj sa píše, aj sa kritizuje, aj sa navrhuje. Ale vzniká priam chaos názorov, mienok, skupín. A trhové hospodárstvo nielen uvoľnilo energiu jednotlivcov a skupín, ale ich začalo aj kaziť. Začali triumfovať peniaze ako také, nie podnikateľská služba ...

Príčiny neúspechov? Okrem zlyhávania ľudí, okrem chamtivosti, ktorá sa mnohých zmocnila, sú tu aj veci, ktoré sme predsa len aj zdedili. Aj rozleptané charaktery, aj devastovaná morálka. Naozaj si aj ja myslím spolu s vami, že nijaký život národa, nijaké hospodárstvo nie sú možné bez duchovného ľudského rozvoja, bez rozvoja úcty k človeku, k rodine, k národu a štátu, bez úcty k svedomiu a morálke, bez solídnej výchovy k opravdivým hodnotám ...“.

Už začiatkom storočia bol kardinál Korec, jedna z najvýraznejších osobností slovenského národa a vôbec celej spoločnosti znepokojený z toho, kde sme vtedy boli ako spoločnosť. Ako čas plynul, tak jeho znepokojenie z prehlbujúceho sa marazmu bolo aj v jeho prípade spojené s morálnou, či skôr duchovnou a celkovou podporou ľudí schopných návratu k pôvodným cieľom z rokov 1988 – 1990.

„... Neviem, kedy kto vysvetlí, čo sa u nás a s nami stalo po roku 1990. Máte pravdu, že národ i národnosti, teda Slovensko a jeho ľudia sa zapálili za obnovu života v tých oblastiach, ktoré boli zatlačené do úzadia naše stáročné tradície a možnosti osobného uplatnenia každého človeka, prípadne skupín ľudí. Ale je pravda aj to, že mnoho ľudí stálo akosi bokom a boli dosť dlho pasívni. Študenti a inteligencia, ktorí stáli na čele zmien, akoby naraz nevedeli, čo robiť po zmenách v novom poriadku života. Študenti starli a mnohí inteligenti sa začali starať o seba. Noví politici nemali skúsenosti, prejavila sa príslovečná slovenská žiarlivosť, zhon za pozíciami, osobné spory, možno závislosti spoza hraníc.
Národné povedomie, sotva sa začalo prebúdzať z pridusenia, začal ktosi znova dusiť. Zvnútra či zvonka? Školy duchovne stagnovali, spisovatelia sa začali deliť na takmer antagonistické skupiny, Cirkvi len pomaly dávali dohromady zvyšky síl, ktoré im zostali, mládež sa dostala pod paľbu nových, v mnohom negatívnych prúdov v kultúre, v televízii. Časopisy začal napodobňovať bulvárne maniery cudziny, uvoľňovala sa morálka, slobodu začali mnohí chápať ako všetko je dovolené. A to sa prejavilo aj v hospodárskom živote, v privatizácii, v honbe za ziskom. Ocitli sme sa tam, kde sme.“


Netreba splietať hodnotenia toho, čo sme vykonali, ako konáme, viazať kritiku do vencov a pripravovať sa na pohreb našich najčlovečenskejších predstáv, snov a plánov. Možno to má byť tak, že sme pomalší v zmenách, ktoré potrebujeme, a bez ktorých neuspejeme v konkurencii iných národov a ich štátov. Alebo sme do takej pozície tlačení „zvonka“ a to aj s pomocou domácich ľudkov, ktorí sa ulakomili obrazne na judášsky groš, či na všakovaké pozlátka.

„Už dávno som vnímal život u nás na Slovensku, ale aj inde vo svete ako život v čase-nečase, uprostred pľúšte, víchrice a búrok. Problémov naozaj neubúda a cesty k ich riešeniu sú naozaj čoraz kľukatejšie ako v minulosti. Ako sa s tým všetkým vyrovnať a čo programuje robiť Cirkev V 19. storočí sa niektorým zdalo, že národom bude stačiť pre šťastnejší život len viac mydla, čistý vzduch a trochu viac vzdelania. A že každá nová škola vytlačí jednu väznicu. Mydla sa vyrába viac než potrebujeme, škôl tiež riadne pribudlo. Ale väzníc nie je menej! A vzduch je stále viac znečistený. A znečistená je aj pôda, aj voda, a sú tu ozónové diery z plynu tovární a áut, sú aj nové choroby. A objavila sa aj pohroma drog a teroristi, zločinecké mafie riadené vysokoškolsky vzdelanými lotrami.
Život je zložitejší, než sa zdal pred sto rokmi. Valia sa na nás vlny najzvrátenejších názorov, pre ktoré sa boja rodičia o svoje deti, starí rodičia o svojich vnukov. Týka sa to dôstojnosti človeka, rodiny ako základu spoločnosti, týka sa to opravdivej lásky, zdravého rozvoja národa. Mnohí ľudia sa priam zvrhávajú. Aj u nás sa už strieľa za bieleho dňa. Ukázalo sa, že viac mydla nám nestačí. Ani viac škôl. Človek, rodina, národ i štát potrebujú ešte čosi viac. Potrebujú vedieť, či je celý svet len náhoda, či sa vynoril len z ničoty, či smeruje k ničote, či jestvuje dobro a zlo, či život podlý bude raz hodnotený tak ako život obetavý, ...“.


Aj v týchto dňoch je to tak. Nech sa doterajšie vlády nadúvali a nemenej ich protivníci, nech sa súčasná vláda naďalej nadúva a nemenej jej opozícia, tak výsledok je jednoznačný : potrebujeme menší zázrak, ktorý by nám vyniesol do najzodpovednejších pozícií osobnosti odborne zdatné, národu oddané, občanmi uznávané, predovšetkým za ich doterajšie pracovné výsledky, názory a postoje, ako aj život.

Možnosť takého zázraku podporuje fakt, že máme u nás dosť výnimočných osobností schopných aj pripravených postarať sa o novú „slovenskú jar“. Takých, ktorým je jasné, že treba reštart spoločnosti. A pokiaľ sa možní lídri nepreberú k životu, a nepochopia zodpovednosť za to, čo je a čo by sa malo stať, tak sa staneme vazalmi vlastnej malosti, hlúposti, seba ľúbosti a z toho plynúceho nadúvania sa v akomsi automatickom režime. Ak aj niekto má námietky k jeho myšlienkam, splňme aspoň jeho prianie, tak dobre sa hodiace na dnešnú dobu : „Urážky píšte do piesku, dobrodenia do mramoru.“

Dr. Peter Kasalovský
Predstaviteľ združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub a jeho Medzinárodného mierového výboru
+ deväť dostupných členov združenia Neformálne ekonomické fórum a jeho Medzinárodného mierového výboru zo SR sa stotožnilo s obsahom dokumentu, ktorý im bol doručený 3. júna 2019
www.hospodarskyklub.sk



UPOZORNENIE: Upozorňujeme čitateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby, zverejňujeme ich v plnom znení, a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Chcete sa stať svetovým rodičom? My vám poradíme, ako na to
<< predchádzajúci článok
Sudánska armáda po krvavom zásahu zrušila dohodu s opozíciou