Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

24. júna 2019

SaS plánuje podporiť zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane



Na archívnej snímke Jana Kiššová.



Zdieľať
Na archívnej snímke Jana Kiššová. Foto: TASR Martin Baumann
Bratislava 24. júna (TASR) - Opozičná strana SaS plánuje podporiť zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. S návrhom do parlamentu prišla koaličná strana Most-Híd. SaS má len výhrady, že návrh neprešiel štandardným legislatívnym procesom, čo spôsobuje nepredvídateľnosť legislatívneho procesu.


Most-Híd navrhuje zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane z 19,2-násobku na 21-násobok sumy platného životného minima. Poslankyňa SaS Jana Kiššová označila toto opatrenie za dobré pre ľudí. "SaS podporí akýkoľvek návrh zákona bez ohľadu na to, z akej dielne je. Tento návrh zákona považujeme za dobrý voči ľuďom. Budú zarábať v čistom viac, my ho podporíme. Ale pachuť z procesu ostáva," skonštatovala Kiššová. Kritizovala to, že návrh neprešiel štandardným legislatívnym procesom, za čo Most-Híd kritizujú aj samosprávy. "Pribúdajú rôzne kompetencie, s tým súvisiace rôzne povinnosti a náklady. Ja si myslím, že táto debata mala riadne odznieť. Nedovolila by som si tvrdiť, že keď sa príjmy pracujúcich zvýšili o 17 % a príjmy samospráv o 27 %, že je to nespravodlivé. Tvrdenie nezohľadňuje iné faktory ako rôzne nové povinnosti, či na ne majú alebo nie. Malo to ísť inak," myslí si Kiššová. Jedna z predkladateliek návrhu Irén Sárközy však túto kritiku odmietla s tým, že opoziční poslanci tiež v minulosti predkladali pozmeňujúce návrhy s finančnými vplyvmi na samosprávy. Kiššová však inú možnosť ako môže opozícia niečo presadiť, nevidí.

Sárközy však teší podpora opozičných poslancov. "To je pre mňa garancia toho, že prinášame zákony, ktoré sú dobre pripravené a vykonzultované s ministerstvami. V septembri bude druhé čítanie, priestor na rokovanie stále je. Podstata tohto návrhu je, aby ľudia mali vyššie príjmy," uviedla Sárközy. Príjmy samospráv podľa nej v minulom období rástli vďaka vyššej zamestnanosti a vyšším mzdám. "Za to, že je vyššia zamestnanosť môže aj štát, lebo investoval, aby sa vytvorili pracovné miesta. Rástla minimálna mzda. To znamená, že sa na príjmoch podieľali aj zamestnávatelia, pretože museli platiť vyššie minimálne mzdy a potom boli vyššie aj dane. Takže na tom, že samosprávy sa mali oveľa lepšie za posledné tri roky, sa podieľal štát, zamestnávatelia a pracovníci, lebo dochádzalo k tichému zdaňovaniu," tvrdí poslankyňa.

Rovnaký názor má aj jej stranícky kolega Tibor Bastrnák. "Ja si myslím, že je to dobrý návrh, lebo ponecháva ľudom viac peňazí, to je najdôležitejšie," podotkol Bastrnák. Čuduje sa, že sa proti návrhu vyslovili aj takí starostovia, ktorí sú podľa neho pravicovo orientovaní. "Ľudia oveľa lepšie vedia minúť peniaze ako samosprávy, či štát. Verím, že tento návrh dostane širokú podporu," dodal Bastrnák.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Skupina ERGA prijala v Bratislave vyhlásenie k dezinformáciám
<< predchádzajúci článok
Súd EÚ je proti poľskému zákonu o skoršom dôchodku pre Najvyšší súd