Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

02. mája 2019

SERIÁL: Sochy pripomínajúce pamiatku M.R.Štefánika mali pohnuté osudy



Na archívnej snímke Milan Rastislav Štefánik.



Zdieľať
Na archívnej snímke Milan Rastislav Štefánik. Foto: TASR - Zdenko Dzurjanin
 
Bratislava 2. mája (TASR) - Osobnosť politika, astronóma, diplomata a generála Milana Rastislava Štefánika, ktorý sa výrazne zaslúžil o vznik Československej republiky (ČSR), pripomínali a pripomínajú viaceré sochy či pamätníky.


Bratislava, Trnava, Košice, Predmier, Levice, Spišská Belá či Malacky sú len niektoré z miest a obcí, v ktorých stáli a stoja Štefánikove sochy. Ich osudy výrazne poznačili politické udalosti 20. storočia.

V Bratislave v roku 1938 pri príležitosti 20. výročia vzniku ČSR odhalili pred Slovenským národným múzeom (SNM) pamätník venovaný Štefánikovej pamiatke. Autormi návrhu boli sochár Břetislav Kafka, maliar Jaroslav Jareš a architekt Vojtěch Šebor. Pamätník pozostával z 27-metrového pylónu, na ktorom stál lev so štátnym znakom ČSR. Pred pylónom bola viac ako sedemmetrová socha M. R. Štefánika v leteckej kombinéze, ktorej autorom bol vtedajší známy český sochár Kafka.

Už tesne po odhalení pamätníka zaznievali kritické hlasy, predovšetkým na adresu leva. Napokon pylón aj leva po rozpade ČSR nechala v júni začiatkom 40. rokov minulého storočia odstrániť vláda vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945).

Osamotená Štefánikova socha stála pred múzeom do roku 1954, keď padla za obeť totalitnému komunistickému režimu. Ženisti 31. marca 1954 sochu odstrelili. Z pôvodného pamätníka sa zachoval len lev.

Kafka však zhotovil aj tretinový model Štefánikovej sochy, z ktorého boli odliate dve bronzové plastiky. Jedna sa nachádza od roku 1994 v Prahe na Petříně pred Štefánikovou hvezdárňou a druhá vo francúzskom Paulhane.

Z iniciatívy bratislavskej Nadácie Milana Rastislava Štefánika vznikla kópia pamätníka, ktorú slávnostne odhalili 4. mája 2009. Sochári Gotthard a Jan Jandovci vymodelovali podľa pôvodnej Kafkovej sochy viac ako sedemmetrový model, podľa ktorého odliali v Blansku bronzovú sochu. Architekt Pavol Kopačka vypracoval projekt, pričom maximálne rešpektoval pôvodnú Šeborovu architektúru. Pamätník stojí na bratislavskom Nábreží M. R. Štefánika.

Roky v muzeálnom depozite aj niekoľko premiestnení zažila socha generála Štefánika stojaca v Trnave. Bronzovú sochu v životnej veľkosti sochára Jána Koniarka odhalili na dnešnom Námestí SNP z iniciatívy miestnej Matice slovenskej 19. októbra 1924. Na slávnostnom akte sa zúčastnila nielen Štefánikova matka, ale napríklad aj český politik Jan Masaryk.

Po roku 1948 socha zmizla v depozite a neskôr ju nahradil pomník venovaný osloboditeľom. V roku 1969 ju na niekoľko mesiacov opäť postavili na novom mieste oproti pomníku Antona Bernoláka, ale normalizačné roky prežila opäť v bratislavskom galerijnom depozite. Do Trnavy a takmer na to isté miesto sa vrátila na podstavci predtým určenom pre Klementa Gotwalda v roku 1990. V roku 2015 sochu opäť premiestnili, hlbšie do parku a bližšie k evanjelickému kostolu.

Na košickej Hlavnej ulici odhalili 5. mája 1929 na vysokom podstavci bronzovú sochu M. R. Štefánika, ktorej autorom bol sochár Jozef Pospíšil. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938, keď Košice pripojili k Maďarsku, odviezlo sochu ustupujúce československé vojsko do Prešova a ukrylo v hasičských kasárňach. Po oslobodení Košíc sa socha vrátila na pôvodné miesto, ale v roku 1949 ju komunisti odviezli z Hlavnej ulice, následne bola rozrezaná a neskôr roztavená v bývalej továrni Poldeniak.

Už dva týždne po smrti Milana Rastislava Štefánika odhalili v obci Predmier v 19. mája 1919 prvú mohylu venovanú jeho pamiatke. Na jej realizáciu výrazne prispeli aj vojaci 18. pešieho pluku z Hradca Králové, ktorý vykonával hliadkovú a strážnu službu na Považí smerom k Žiline. Vojaci s legionármi a občanmi Predmiera odstránili mohylu uhorskej kráľovnej Alžbety, známej ako Sisi, a na jej mieste postavili Štefánikovu mohylu.

O takmer 11 rokov neskôr v obci Predmier postavili na mieste mohyly 19. októbra 1930 Štefánikovu sochu z pieskovca a v životnej veľkosti. Jej autorom bol Pavol Bán. V roku 1991 ju vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.

Na predmierskom námestí prežila socha aj snahu komunistov o jej odstránenie. Občania obce a bývalí legionári, ktorí vtedy ešte v obci žili, sa postavili do parku a sochu doslova ubránili. No tam, kde zlyhala aj totalitná komunistická moc, nešťastná náhoda. Počas veľkej búrky 8. júna 1998 vyvrátila víchrica 200-ročnú lipu, ktorej konáre sochu zdemolovali. Po jej rekonštrukcii ju slávnostne opäť odhalili 24. júla 1999.

Viedenská arbitráž a nástup totalitného režimu po februári 1948 ovplyvnili aj osud levickej sochy M. R. Štefánika. Približne na mieste, kde dnes stojí pomník hrdinov, odhalili v Leviciach 5. mája 1932 Štefánikovu sochu, ktorej autorom bol Miroslav Matoška. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938, kedy Levice pričlenili k Maďarsku, previezli československí vojaci sochu do Nitry, kde ju 7. mája 1939 slávnostne odhalili pred vtedajšou budovou súdu.

Do Levíc sa socha vrátila po skončení druhej svetovej vojny. Nastupujúci komunistický režim ju však odstránil. Bronzová socha bola rozbitá a jej časti odovzdané do zlievarne farebných kovov. Novú sochu generála Štefánika z dielne sochára Mareka Mikloša odhalili 4. mája 2007 v mestskom parku v Leviciach.

Za obeť komunistickému režimu padla aj Štefánikova socha v Spišskej Belej. Travertínovú sochu, ktorej autorom bol opäť sochár Pavol Bán, odhalili 21. mája 1939. V 50. rokoch minulého storočia ju odstránili a skončila v sklade pod mestským úradom. V roku 1968 ju v parku pri evanjelickom kostole osadili znovu, ale o štyri roky neskôr sochu definitívne odstránili a odviezli do vojenského priestoru Javorina, kde bola údajne zničená.

Sochu venovanú Štefánikovej pamiatke odhalili 7. mája 1944 aj v Malackách. Jej autorom bol Vojtech Ihriský. V prvej polovici 50. rokov 20. storočia sa však komunisti postarali o jej odstránenie. Sochu zrútili a zakopali v parku neďaleko miesta, kde stála. Socha, teda jej spodná časť, sa našla až o mnoho rokov neskôr pri výkopových prácach. Jej vrchnú časť, ktorá sa doposiaľ nenašla, dotvoril sochár Juraj Gavula a 30. apríla 2006 bola opäť odhalená na dnešnom Mierovom námestí v Malackách.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Pietny akt kladenia vencov pripomenie výročie smrti M. R. Štefánika (2. 5. 2019)
 Vystavia časť z trosiek havarovaného lietadla M. R. Štefánika (2. 5. 2019)
 Vojaci nezabúdajú na odkaz generála M. R. Štefánika (30. 4. 2019)
 D. Inštitorisová: Síce výnimočne, ale Štefánik bol aj dramaturgom (29. 4. 2019)



nasledujúci článok >>
Huawei P30 lite: Nástupca bestselleru prináša najnovšie technologické vychytávky
<< predchádzajúci článok
SLOVENČINA: Som Lazár alebo lazár?