Šmihula obviňuje Benickú zo zaujatosti a účelovosti

BRATISLAVA 24. októbra (WEBNOVINY) - Z analýzy programovej a riadiacej práce Hlavnej redakcie spravodajstva, publicistiky a športu (HRSPŠ) Slovenskej televízie (STV), ktorú tento mesiac vypracovala Stanislava Benická, cítiť zaujatosť a účelovosť. Uviedol to šéfredaktor HRSPŠ STV Ján Šmihula v písomnej reakcii, ktorú poskytol agentúre SITA. Benická svoju analýzu nazvala Kríza ako príležitosť k zmene. Na vypracovaní analýzy sa s ňou dohodol generálny riaditeľ STV Radim Hreha 10. augusta. K začiatku augusta totiž zo spravodajstva, športu a publicistiky STV odišla približne tretina ľudí, zväčša pre podozrenia z politických tlakov na tvorbu spravodajstva. Hreha sa s Benickou dohodol na externej spolupráci na mesiac až mesiac a pol. Benická na analýze pracovala od 20. augusta do 15. septembra. Odborníčka na spravodajstvo prišla do STV pomôcť vybrať do redakcie spravodajstva nových ľudí z konkurzu a zostaviť pre nich tréning. Jej úlohou tiež bolo posúdiť koncepciu spravodajstva šéfredaktora Jána Šmihulu a urobiť audit riadiacich a rozhodovacích procesov v spravodajstve STV.

Šmihula vo svojej reakcii Benickej vyčíta, že nepostupovala korektne, objektívne a vyvážene, hoci nepopiera, že mala aj pozitívne postrehy. Pri mapovaní dôvodov, pre ktoré redaktori z HRSPŠ odišli, sa Benická vyhla tým redaktorom, ktorí nezastávali názor odchádzajúcich, uvádza Šmihula a pridáva svoj názor, že objektívnosť, vyváženosť a názorová pluralita by mali tvoriť základ analýzy týkajúcej sa spravodajstva a publicistiky. Upozorňuje, že práca v HRSPŠ je tímová, Benická sa však zamerala predovšetkým na šéfredaktora, pripomenul Šmihula.

Šmihula nesúhlasí s Benickej tvrdením, že HRSPŠ chýba koncepcia. Uviedol, že autorka ju mala k dispozícii, napriek tomu sa k nej nevyjadrila. Dodal, že koncepcia v STV dlhé roky nebola. Šmihula súhlasí s Benickej tvrdením, že redaktori sa špecializovali na určitý druh problematiky. Na Benickej výčitky, že sa nesnažil s odchádzajúcimi redaktormi porozprávať, reaguje, že sa rozprával s tými, o ktorých nechcel prísť. Dodal, že z 12 ľudí, ktorí odišli, mali deviati termínované zmluvy.

Benická Šmihulovi vytkla čiastočnú riadiacu skúsenosť. Šmihula argumentuje, že pôsobil v Slovenskom rozhlase na poste vedúceho Redakcie medzinárodného života, Rádiožurnálu a ako šéfredaktor Rádia Slovensko. Na Benickej pripomienku, že pri nahradzovaní redaktorov, ktorí odišli, sa obracia výhradne na rozhlasové zdroje, uviedol, že na redaktorské miesta prijal iba dve bývalé "rozhlasáčky". "Pani Benická si zobrala "na mušku" aj ďalších bývalých pracovníkov SRo, ktorí obsadili miesta vedúcich vydania Správ a komentárov. K nijakému radikálnemu poklesu sledovanosti relácie nedošlo. Ba naopak - jeden z nich dosiahol koncom júla druhú najvyššiu sledovanosť Správ a komentárov od roku 2005," uvádza Šmihula.

Existujú fakty, pokračuje Šmihula, ktoré Stanislava Benická nechcela vidieť. Uvádza, že je to sledovanosť v septembri 2007, ktorá oproti augustu vzrástla o 1,6 percenta. Šmihula sa pýta, prečo Benická neporovnala porovnateľné a v analýze nenapísala, že sledovanosť Správ STV klesala od januára do júla aj v rokoch 2005 a 2006. Šmihula sa ďalej pýta, prečo Benická v analýze nepublikuje aj výsledky sledovanosti Správ STV Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR. Podľa tohto prieskumu, ktorý skúmal sledovanosť hlavných spravodajských relácií, aspoň občas sleduje Správy STV 61 percent ľudí, čo je druhé miesto za Televíznymi novinami TV Markíza, ktoré sleduje 78 percent ľudí.

Šmihula Benickej zazlieva aj "necitlivé narábanie s faktami a ich nesprávnu interpretáciu". Dodáva, že skomolila mená redaktorov, o ktorých sa v analýze opierala. "Z analýzy pani Benickej sa už citovali v niektorých médiách rôzne pasáže, dehonestujúce moju osobu a doterajšiu žurnalistickú prax. Zarážajúci na tom je fakt, že sa tak stalo ešte pred tým, ako sa s dokumentom oboznámil generálny riaditeľ STV, ktorý si nechal analýzu vypracovať. Preto zvažujem právne kroky na ochranu môjho mena a únik informácií," pripomína Ján Šmihula.

SITA