Snaha Grécka vyhnúť sa reformám stála jeho ekonomiku vyše 60 miliónov

Brusel 19. júla (TASR) - Grécku ekonomiku stála snaha vyhnúť sa reformám a zbaviť sa dohľadu veriteľov vyše 60 miliárd eur. Dôvodom bol pokles výkonu ekonomiky, prepad hodnoty aktív a strata kapitálu bánk. Dôsledkom je, že Atény si teraz v rámci tretieho záchranného balíka budú musieť požičať trojnásobne viac, než pôvodne predpokladali. Informovala o tom agentúra Reuters.


Grécki lídri koncom roka začali meniť svoju politiku a chceli sa zbaviť poručníctva veriteľov. Sľubovali si oživenie ekonomiky rovnako ako získanie politických bodov. Účet za túto politickú taktiku predstavuje podľa agentúry Reuters 63 miliárd eur. Z dôvodu komplikovaných rokovaní o ďalšom balíku pomoci a zavedenia kapitálových kontrol sa však počas leta asi ešte zvýši.

"Grécka vyjednávacia stratégia nebola žiadnym veľkým úspechom," uviedol ekonóm Commerzbank Christoph Weil. "Je jasné, že grécka ekonomika je v hlbokej recesii. V prvých dvoch kvartáloch tohto roka je to určite dôsledok politiky gréckej vlády."

Grécky premiér Antonis Samaras začal v polovici roka 2014 v snahe o znovuzvolenie skúmať spôsoby, ako by sa mohol dostať spod tvrdého dohľadu takzvanej trojky, teda Európskej únie (EÚ), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF), teda inštitúcií, ktoré mnohí Gréci nenávideli.

Ekonomika sa však oživovala a Atény dokázali získať peniaze na trhu. Samaras dúfal, že krajina bude môcť vo februári ukončiť záchranný program a získa od eurozóny záložnú úverovú linku vo výške 20 až 30 miliárd eur.

K moci sa v januári dostala ľavicová Syriza a do premiérskeho kresla zasadol Alexis Tsipras. Jeho vláda dostala od voličov mandát ukončiť úsporné a reformné opatrenia. Ekonomika začala prudko klesať a veritelia predpokladajú, že Grécko, ktoré sa koncom júna dostalo do platobnej neschopnosti, keď neuhradilo splátky MMF, bude vylúčené z dlhopisových trhov tri roky a bude potrebovať 80 až 100 miliárd eur.

Ďalším problémom je, že strata dôvery odradzuje investorov. "Skutočnosť, že Grexit bol možnosťou, o ktorej sa reálne uvažovalo, bude naďalej komplikovať získavanie zahraničných investícií," uviedol ekonóm Deutsche Bank Mark Wall.

MMF a Európska komisia (EK) tento týždeň zverejnili svoje analýzy udržateľnosti gréckeho dlhu, ktoré ukázali prudké zhoršenie od konca roka 2014 a predovšetkým počas posledného mesiaca, keď Atény zaviedli kapitálové kontroly. "Tieto údaje ukazujú, že za prudkým zhoršením sú čisto politické dôvody - neistota," uviedol zdroj z EÚ. Dodal, že v opačnom prípade by rast v ostatných častiach Európy podporil aj grécku ekonomiku.

EK začiatkom novembra počítala v tomto roku s nárastom gréckeho hrubého domáceho produktu (HDP) o 2,9 % po 1-% zvýšení v roku 2014. V roku 2016 sa malo tempo rastu zrýchliť až na 3,7 %. Veritelia aktuálne očakávajú v tomto roku pokles až o 4 %, dokonca aj v prípade hladkej implementácie nového záchranného balíka. Tento rozdiel podľa ekonómov znamená stratu vo výške 12,6 miliardy eur tento rok a 9,8 miliardy eur v roku 2016.

"Varufakis bol najdrahším ministrom financií v histórii," trpko poznamenal jeden z vysokých predstaviteľov EÚ pre Reuters. Trhová kapitalizácia aténskej burzy bola vlani v decembri, keď Samaras vyhlásil voľby, 64 miliárd eur. Pred zavedením kapitálových kontrol koncom júna mala burza o štvrtinu nižšiu hodnotu.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR