Sníva o šampionáte,i olympiáde

Medzi hokejových cestovateľov nepochybne patrí aj 27-ročný Andrej Podkonický. Svoju hokejovú kariéru začínal v drese rodného Zvolena, potom ho ako 18-ročného draftoval St. Louis. V zámorí najskôr pôsobil v juniorskej lige, ďalšie sezóny strávil na farmách v súťaži AHL. Na svoje konto si pripísal aj osem štartov v prestížnej NHL.
V drese panterov z Floridy odohral v sezóne 2000/2001 šesť stretnutí a strelil aj jediný gól. O tri roky neskôr nastúpil ešte na dva zápasy v tíme Washingtonu Capitals. Posledné dve sezóny pôsobí v českom extraligovom tíme Liberec.

Už druhú sezónu obliekate dres libereckých tigrov. Ste na severe Čiech spokojný?
- Majitelia klubu vytvorili vynikajúce zázemie, máme slušné mužstvo, ktoré môže pomýšľať na tie najvyššie ciele. Aj mesto je pekné, rodinke sa tu páči, takže zatiaľ sa nemôžem sťažovať. Som tu spokojný, vôbec neľutujem, že som pred dvomi rokmi prišiel do tohto tímu.
V Liberci patríte medzi najproduktívnejších hráčov. Za 24 odohratých stretnutí máte na konte slušných dvadsať bodov (4+16). Patrí táto sezóna medzi najlepšie vo vašej kariére?
- Mal som aj lepšie roky, ale aj pôsobenie v Liberci hodnotím pozitívne. Na ľade si veľmi dobre rozumiem s Ľubom Vaicom. V každom zápase sa dostanem minimálne do troch šancí, ale zatiaľ mi to tam nepadá. Mám v koncovke trošku smoly, ale daria sa mi aspoň prihrávky.
Tvoríte s Vaicom nerozlučnú dvojicu i mimo ľadu?
- Áno. Chodíme spolu na obedy, večere a pravidelne sa aj navštevujeme. Je to super chalan, navyše obrovský zabávač.
Je v Liberci momentálne populárnejší futbal alebo hokej?
- Asi rovnako. Darí sa nám, ale i futbalistom, ktorí po jesennej časti vedú ligu. Ľudia chodia na hokej i futbal vo veľkom počte, vytvárajú vynikajúcu atmosféru.
Vo futbalovom Liberci pôsobí viac Slovákov - Hološko, Hodúr, Šinglár, Ančic a Brezinský. Stretávate sa s nimi?
- Iba s Filipom Hološkom, ktorého poznám osobne. Parkrát sme boli spolu, ale veľa času nemáme. Hokej a rodina mi zaberajú všetok čas.
Aký je vlastne český hokej?
- Má svoju kvalitu, ale
v Európe sú aj lepšie súťaže. Napriek tomu však nie je vôbec jednoduché v Česku hrať. Veľmi sa tu hákuje, drží, ale konečne tieto zákroky začali rozhodcovia prísnejšie posudzovať. Už to bolo neúnosné.
Spomínali ste, že sú aj kvalitnejšie súťaže. Máte v pláne zmeniť po sezóne dres?
- Chcem skúsiť ešte niečo nové. Túto sezónu však určite dohrám v Liberci. Máme to výborne rozohraté, dúfam, že dosiahneme nejaký úspech. Ale v lete by som sa nebránil odchodu. Mám
v klube síce opciu na ďalší ročník, ale chcem sa s vedením dohod-núť, aby ma uvoľnili. O tom je však teraz priskoro hovoriť. Uvidíme, čo bude po sezóne.
Kam by ste chceli odísť?
- Láka ma Švédsko, ale
i Rusko.
Čo NHL, neuvažujete nad návratom do zámoria?
- Dvere pred NHL nezatváram, ale dostať sa teraz do tejto súťaže je nesmierne ťažké. Bol by som rád, keby som znovu mohol pôsobiť v zámorí, ale skôr to vidím na pokračovanie kariéry v Európe.
Keď sa spätne pozriete na vaše účinkovanie za morom,
v čom vidíte príčiny toho, že ste v NHL odohrali iba osem stretnutí (šesť za Floridu, dva v drese Washingtonu - pozn. autora) a väčšinu sezón pôsobili iba na farmách?
- Washington mal v tom čase veľmi silné prvé mužstvo, bolo ťažké dostať sa do tohto tímu. Ak chcete v tejto súťaži uspieť, musíte mať aj podporu trénera a podávať stabilné výkony. Raz nezahráte dobre a potom nasledujúce dva-tri zápasy sedíte na tribúne. Túto etapu však neľutujem.
Čo vám dalo pôsobenie
v zámorí po hokejovej a ľudskej stránke?
- Veľmi veľa. Išiel som za more ako mladý chalan, musel som sa sám o seba postarať. Stal som sa sebestačným, naučil som sa jazyk, takže určite som získal obrovské skúseností. Po hokejovej stránke som tiež napredoval. Veľa ľudí u nás kritizuje jednoduchý zámorský štýl, ale má to niečo do seba. Teraz sa už nikde nehrá na krásu, ale dôležitý je výsledok.
Máte ešte nejaký hokejový cieľ?
- Áno. Snívam o účasti na majstrovstvách sveta i na olympiáde. Ciele treba mať stále, aby ste mohli napredovať.
Spomínali ste, že snívate
o účasti na svetovom šampionáte. Na rôznych turnajoch počas roka sa pravidelne objavujete vo výberoch trénera Františka Hossu, ale miestenka na majstrovstvá sveta vám doposiaľ nikdy neprišla. Prečo?
- Slovensko má veľkú silu
v ofenzíve, konkurencia na jednotlivých postoch je obrovská. Dostať sa na šampionát
v Rakúsku bolo nereálne, pretože v NHL bola výluka a všetci zámorskí hráči boli na šampionát k dispozícii. Navyše ma trápili aj zranenia. V živote som nemal zdravotné problémy, ale odkedy som v Liberci, tak som bol už štyrikrát zranený. Úplna katastrofa. Napriek tomu sa však účasti na majstrovstvách sveta nevzdávam.

Šťastná rodinka Podkonických - zľava manželka Zdenka a syn Sebastian.

Dúfam, že nebude futbalista

Odchovanec zvolenského hokeja Andrej Podkonický má už niekoľko mesiacov veľkého fa-núšika. Je ním jeho ročný syn Sebastian, ktorý nevynechá ani jeden domáci zápas svojho otca. „Vydrží sledovať maximálne dve tretiny, potom už neobsedí. Manželka Zdenka sa s ním musí ísť hrať,“ vyjadril sa Andrej, ktorý verí, že malý Sebastian pôjde v jeho šľapajach. „Zatiaľ viac kope do lopty, ako drží hokejku. Dúfam, že futbalista z neho nebude. Ale v podstate je nám jedno, akému športu sa bude v budúcnosti venovať. Do ničoho ho nútiť nebudeme. Nech si sám vyberie, čo chce robiť,“ pokračoval liberecký center, ktorý si pochvaľuje život na severe Čiech. „Liberec je pekné mesto, žije sa nám tu dobre. Často chodíme aj do Prahy, keďže to nemáme ďaleko.“