Štandardná sezóna sa zmenila na výnimočnú

Napriek tomu, že išlo o poolympijský rok, dosiahli ste opäť výrazné športové výsledky...

- Sezónu som odštartoval pomerne dobre. Najskôr sme s klubom BSV Buer-Bülse vyhrali nemeckú ligu. Pokračovalo to bronzom vo vzduchovej puške na zimných majstrovstvách Európy v Tallinne. Nemusel som absolvovať domáce nominačné preteky, keď som toto privilégium dostal po olympijskom bronze.
Najviac sa však cení 1. miesto v ľubovoľnej malokalibrovke 3x40 na Svetovom pohári v Miláne, ktoré súčasne znamenalo olympijskú miestenku. Prvú vôbec pre slovenského športovca.
- Sériu účasti na Svetových pohároch som začal
v Mníchove, tretie miesto mi tam naznačilo, že by som už mohol strieľať aj o účasť na olympiáde. Pritom som sa rozhodol, že v tomto roku obmedzím štarty vo vzduchovej puške, aj keď sa mi v tejto disciplíne darilo. Séria pretekov po Miláno trvala tri týždne, a než som sa tam dostal do finále, musel som predtým absolvovať osem pretekov vrátane eliminácií. Na posledných pretekoch napokon už bolo vidno, že celá špička toho už má plné zuby. Prvenstvo mi zabezpečilo kvóta plac a štandardná sezóna sa zrazu zmenila na výnimočnú. Napokon na letných ME v Belehrade som koketoval aj s myšlienkou získať titul majstra Európy, ale Rus Kovalenko tam bol jednoducho lepší.
V Miláne ste však pracovali aj na inom poste.
- Po prvý raz som sa dostal do pozície, že popri pretekoch som sa snažil pomôcť aj iným. Staral som sa o Janceka
a Veselku. Keď som si v eliminácii 3x40 zabezpečil účasť v záverečných pretekoch, na štyri hodiny som sa za Veselku posadil
a radil mu. Pritom som však trochu zabudol na svoju životosprávu, a tak ďalší svoj pretekársky deň, najmä vo finále, som mal ťažký. Hovorí sa, že dobrí majú šťastie, ja som to šťastie mal.
Aký to bol pocit byť v inej pozícii ako pretekár?
- Nemám s tým problém. So spomínanými chlapcami stále pracujem. Sami si ma vybrali, oslovili ma. Neovplyvňujem ich techniku, ale pretekárske myslenie. Snažím sa ich pretvoriť na víťazné tipy. Nezakladám si na tom, že tie vedomosti a skúsenosti, ktoré som počas športového života získal, patria iba mne. Popritom si môžem prakticky na iných overovať to, čo sám skúšam na sebe.
Vidíte teda svoju neskoršiu budúcnosť na trénerskom poste?
- Vôbec netuším, aká bude budúcnosť, aj keď mám určitú víziu. Ale trénovanie ma baví, aj chalanov to baví. Hovorím im, že spolu spolupracujeme, ale kedykoľvek môžu odísť. Ak si myslia, že som tréner, je to pre mňa lichôtka. Ja si sám tiež niekedy rád skočím po dobrú radu
k iným strelcom.
Máte už medaily zo všetkých vrcholných svetových podujatí. Stále vás láka získavať ďalšie?
- Teším sa z každej medaily, až mi je z toho do plaču. Už mi však aj napadlo, kedy príde ten čas, keď sa to vo mne zlomí, keď si poviem: Stačilo! Toto už nie je pravé orechové, už som sa toho prejedol. Odchádzam. Ale víťazstvá ma zatiaľ nenasýtili a momentálne som vo svojom športe objavil novú cestičku, ktorou sa budem uberať. Mám chuť dostať sa na pozíciu svetovej jednotky vo svojej disciplíne 3x40.
Pred rokom ste hovorili o plánoch aj v tom, že by ste mali rád za trénera fínskeho strelca Juha Hirviho.
- Momentálne to už nie je reálne. Aj Juha si vystrieľal miestenku do Pekingu. Je nepravdepodobné, že by konkurenti z dvoch krajín úzko spolupracovali v príprave. Ako manažér a psychológ mi teraz pomáha Martin Babík.
Streľba z ľubovoľnej malokalibrovky 3x40 rán je vaša najúspešnejšia disciplína. Prečo práve ona?
- Prirodzene mi to s ňou ide najlepšie. Keď chytím do rúk malokalibrovku, mám pocit, že s tou zbraňou si rozumiem, že sa pri nej nebudem trápiť. V pretekoch je potom myslenie uvoľnenejšie a lepšia koncentrácia.
Športovci menia v pravidelných intervaloch bicykle, lode, kopačky, hokejky. Má predpísanú životnosť aj vaša malokalibrovka?
- Môže sa stať, že malokalibrovku, s ktorou sa mi teraz dobre strieľa, si zoberiem aj do Pekingu. Mal som už predtým zbraň, ktorá mi vydržala desať rokov a vyhral som s ňou kompletne všetko: Európu, svet, na olympiáde bronz. Takú zbraň som odvtedy nemal. Možno v období do Pekingu vystriedam ešte dve malokalibrovky, nerobím to však rád.
Karol Pátek