Súborné Dielo Ľ. Štúra pripravil na vydanie literárny historik Ambruš

Bratislava 24. júna (TASR) - Literárny historik, editor a textológ Jozef Ambruš bol a zostáva najväčším znalcom života a diela Ľudovíta Štúra. Prakticky súbežne s vydaním trojzväzkovej edície Listy Ľudovíta Štúra (1954, 1956 a 1960), ktoré sme už v tomto cykle uviedli, pripravil na vydanie súborné Dielo Ľudovíta Štúra. Vyšlo v šiestich zväzkoch v rokoch 1954 až 1957.


Koncepciu akademického poňatia projektu naznačujú už názvy jednotlivých zväzkov, ktoré vyjadrujú ich tematické a obsahové zameranie. Prvý zväzok má názov Politické state a prejavy (1954), druhý zväzok Slovania, bratia! (1956), tretí zväzok Slovanská ľudová slovesnosť (1955), 4. zväzok Básne (1954), piaty zväzok Slovenčina naša (1957) a šiesty zväzok Cestou života tŕnistou (1959). (Ak poradie jednotlivých zväzkov nie je vždy v súlade s rokom vydania, nebola to chyba editora, ani vydavateľa, boli to problémy výrobného procesu kníh v päťdesiatych rokoch minulého storočia.)

V tom čase to bolo najobsiahlejšie vydanie spisov Ľudovíta Štúra. Zároveň to bola ukážka síce moderného, ale nesmierne citlivého prístupu k autorským textom. Takýto prístup na jednej strane znamenal, že text treba upraviť v súlade s platnými pravidlami slovenského pravopisu, no na druhej strane musel rešpektovať zámerne jazykové a štylistické zvláštnosti autorského textu. Najmarkantnejšie sa to prejavilo v „lyrickom“ zväzku Básne.

V presile vedeckých a odborných článkov i publicistických a politických vystúpení Ľudovíta Štúra jeho poézia akoby troška ustupovala do úzadia a niekedy sa skoro strácala. Nie je tomu tak v prípade editorskej a textologickej práce Jozefa Ambruša. Na odborné i prirodzene ľudské prijatie Štúrovej lyriky sa totiž dokonale pripravil. Mal iba 23 rokov, keď napísal rozsiahlejšiu literárnohistorickú štúdiu Poézia Ľudovíta Štúra, ktorá vyšla v 15. ročníku Zborníka Matice slovenskej v roku 1937 na stranách 406 až 442. V štúdii detailne sledoval vznik jednotlivých Štúrových básní (v češtine i slovenčine), ich publikovanie v súdobých časopisoch a v niektorých prípadoch aj peripetie okolo ich uverejnenia.

Tak napríklad do 9. ročníka Nového i starého vlasteneckého kalendára na rok 1838, ktorý vydával v Liptovskom Svätom Mikuláši Gašpar Fejerpataky-Belopotocký, sa dostali nedopatrením a proti jeho vôli štyri básne - piesne, a to: V rumích Slovensko, Kde Adrie se pění, Holubice smutná zletovala kraje a Devín, milý Devín. Text posledne uvedenej zložil po česky v roku 1836 na nápev ľudovej piesne Nitra, milá Nitra a jej pôvodný názov je Pomněnky z Devína. Nevieme celkom presne, prečo ich uverejnenie vyvolalo Štúrovu nevôľu, ale pravda je, že Riznerova Bibliografia písomníctva slovenského viac Štúrových príspevkov v tejto ročenke neuvádza.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR