V minulom roku na Slovensku lokalizovali okolo 80 zemetrasení, najsilnejšie bolo v okolí Starej Ľubovne

Vyplýva to z informatívneho materiálu o stave geologických faktorov životného prostredia s poukázaním na hroziace havárie, ktorý dnes ministerstvo životného prostredia (MŽP) predložilo vláde. Tá materiál vzala na vedomie.

Zemetrasenia nastali na Orave, v Strážovských vrchoch, na Horehroní a v okolí Starej Ľubovne. Posledné menované dosiahlo magnitúdu 3. stupňa Richterovej škály.

Prechod na vyššiu úroveň monitorovania

MŽP uvádza, že na Slovensku v roku 2019 pribudlo 12 nových potenciálnych miest, kde by mohlo dôjsť k zosunom pôdy. Za posledných desať rokov tak podľa MŽP došlo k aktivizácii (pohybu pôdy, pozn. SITA) alebo opätovnej aktivizácii na viac ako 700 miestach.

Celkovo bolo na Slovensku v roku 2019 monitorovaných 23 lokalít, na 16-tich lokalitách s posuvmi pôdy bolo monitorovanie prerušené. Envirorezort uvádza, že hlavným cieľom ďalších geologických úloh bude prechod na vyššiu úroveň monitorovania, spočívajúcu vo vyspelejšej technickej vybavenosti monitorovacích objektov, vyššej frekvencii záznamu jednotlivých javov aj v rozšírenom spektre sledovaných faktorov.

Z hľadiska monitoringu neotektonických pohybov výsledky meraní v roku 2019 potvrdili dlhodobý trend pravostranného šmykového posunu v tuneli Branisko prejavujúceho sa vznikom otvorených trhlín po oboch stranách zlomu. Posun počas roka narástol o 0,056 milimetra na celkových 2,184 milimetra.

Výrazné pohyby pôdy pod Spišským hradom

V uplynulom roku bolo na Slovensku monitorovaných 11 rizikových lokalít ťažobných rúd, z nich tri vykázali prejavy nestability povrchu súvisiacich s podrúbaním a prítomnosťou banských diel.

Merania prebiehali aj na hradných svahoch, kde bolo kontrolované, či svahom nehrozí prípadný zosuv, ktorý by mohol ohroziť kultúrne pamiatky.

Monitorované boli Spišský hrad, Strečno, Oravský hrad, Plavecký hrad, Trenčiansky hrad, Uhrovský hrad a Pajštúnsky hrad. Najvýraznejšie pohyby pôdy boli zaznamenané pod Spišským hradom, MŽP však na svahoch pod hradmi neeviduje výrazné pôdne posuvy.

Dlhodobo znečistené vodné toky

Z pohľadu kontaminácie vodných tokov sú dlhodobo znečistené toky Nitra (Chalmová, Lužianky, Nitriansky Hrádok – obsahy ortuti a arzénu), Štiavnica (ústie), Hron (Kalná nad Hronom, Kamenica), Hornád (Krompachy) a Hnilec (prítok do nádrže Ružín).

Z organických látok sa javia ako závažné vysoké koncentrácie PCB v riečnych sedimentoch Laborca. Opakovane boli zistené vysoké koncentrácie polycyklických aromatických uhľovodíkov v riečnych sedimentoch Kysuce (stanovište Považský Chlmec) a Latorice (stanovište Leleš).