Vianoce boli obdobím, s ktorým sa v minulosti spájalo najviac mágie

Bratislava 25. decembra (TASR) – Predsviatočné týždne a Vianoce boli v minulosti obdobím roka, s ktorým sa spájalo najviac ľudovej mágie. Pre TASR to uviedla etnologička Emília Mázorová, podľa ktorej to bolo, okrem iného, ovplyvnené aj skutočnosťou, že v tomto čase sú najdlhšie noci a málo svetla.

„Využívala sa mágia slova, napríklad rôzne zariekania. Bola to tiež mágia začiatku či niečoho prvého – teda, čo urobíme na Štedrý deň, to bude celý rok. Prvý tak mohol vstúpiť do domu len chlap, aby bolo všetko dobré. Pretože, ak by vošla prvá žena, znamenalo by to veľké nešťastie,“ ozrejmila etnologička s tým, že všetky súvisiace zvyky, obrady, rituály či vinše slúžili na zabezpečenie prosperity.

Vo veľkej miere sa podľa nej tiež využívala ľúbostná mágia, ako napríklad vkladanie lístočkov s menami dievčat do halušiek a ktorá vyplávala na povrch, to sa malo prvé vydať. „V tomto období sa často používali aj rastliny a predmety, ktorým bola pripisovaná magická moc. Z rastlín to bol, okrem iného, cesnak, z predmetov napríklad červená nitka,“ konkretizovala Mázorová, podľa ktorej sa v tomto čase vyskytovali aj isté predkresťanské prvky.

Spomínané obdobie sa začínalo na Martina, pričom za významné dni boli podľa etnologičky považované aj Katarína, Ondrej, Barbora, Mikuláš a Lucia. Jeho časť sa nazývala stridžie dni, ktoré vyvrcholili práve na spomínanú Luciu.

Počas predsviatočného obdobia a Vianoc sa však rozvíjala i ľudová slovesnosť, ľudia si rozprávali rôzne povesti, rozprávky a povery. Samotné Vianoce sa v niektorých oblastiach Slovenska nazývali i Kračún a Štedrý večer zase Dohviezdnym večerom.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR