Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekológia

29. apríla 2019

Video: Do roku 2023 prestaneme spaľovať dotované uhlie. Čo nás ešte čaká?



Hosťom relácie POHĽAD NA OBLOHU bol Pavol Široký, analytik Inštitútu environmentálnej politiky.



Zdieľať
dotované uhlie

 

Hosťom relácie POHĽAD NA OBLOHU bol Pavol Široký, analytik Inštitútu environmentálnej politiky.


Politická kultúra na Slovensku ešte nedozrela na to, aby sa environmentálne otázky stávali top témami, hoci ochrana životného prostredia, obehová ekonomika, udržateľné zdroje prispievajú výrazne aj k riešeniu ďalších problémov, ktoré sa týkajú zdravia, zamestnanosti či udržateľných pracovných miest do budúcnosti. V relácii POHĽAD NA OBLOHU na TABLET.TV to uviedol Pavol Široký, analytik Inštitútu environmentálnej politiky. „Agenda životného prostredia by mala byť viac zakorenená v politických stranách,“ povedal Pavol Široký.

Za pozitívny signál považuje fakt, že vláda ešte vo februári prijala Envirostratégiu 2030 ako ťažiskový dokument pre ochranu životného prostredia. „Dúfajme, že sa teraz čo najviac vecí podarí dostať do praxe a do legislatívy,“ dodal analytik.

Inštitút environmentálnej politiky (IEP) je analytický útvar Ministerstva životného prostredia SR podobne ako dlhšie pôsobiaci Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií.

„Našou úlohou je pripravovať analýzy a podklady pre lepšie a presnejšie rozhodovanie ministerstva životného prostredia,“ vysvetlil Pavol Široký. Z dielne IEP vzišiel aj spomínaný dokument Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky do roku 2030, alebo v skratke Envirostratégia 2030.
 

Nevieme, koľko sa vyrúbe?



Ciele, ktoré si dokument kladie v oblasti ochrany prírody, sú ambiciózne. Vzťahujú sa na niekoľko základných oblastí – po prvé na udržateľné využívanie a ochranu prírodných zdrojov, teda dreva, surovín, pôdy či vody. Druhou zásadnou sférou je zmena klímy a ochrana ovzdušia. Tretia oblasť sa viaže na zelené a obehové hospodárstvo.

Práve masívne výruby lesov predstavujú dnes aktuálny a diskutovaný problém, pričom laika prekvapí, že ani odborníci nemajú v rukách presné štatistiky o ťažbe dreva a zalesnených plochách. „V štatistikách, ktoré zverejňuje ministerstvo pôdohospodárstva, sú k dispozícii len agregované dáta. Z údajov, ktoré sme analyzovali na základe satelitných meraní, sme zistili, že úbytok lesa je vyšší, než hovorí štatistika ministerstva. Dáta na úrovni ťažby, zásob a kvality dreva v tých najmenších hospodárskych celkoch nie sú zverejňované a nie sú k dispozícii dokonca ani pre nás ako pre ministerstvo životného prostredia. Tieto dáta by mali byť k dispozícii verejnosti alebo aspoň iným rezortom,“ upozornil Pavol Široký.

Envirostratégia 2030 upravuje pravidlá pre chránené územia, predovšetkým pre národné parky. Jedným z hlavných cieľov je rozšíriť územia bez zásahu človeka na 50 percent do roku 2025 a do roku 2030 až na 75 percent. Tomu má predchádzať prehodnotenie národných parkov prostredníctvom ich zonácie.
 

Dotované uhlie bude minulosťou



V oblasti ochrany ovzdušia by sa do roku 2030 mali odstrániť environmentálne škodlivé dotácie, ako je podpora ťažby uhlia. Takisto by sa už do roku 2023 mala utlmiť výroba elektriny a tepla z uhlia. Čo spôsobilo prelom v tejto donedávna politicky nedotknuteľnej téme?

„Sú to environmentálne aj zdravotné argumenty, ale tiež fakt, že bez dotácií, ktoré všetci platíme na faktúrach za elektrinu, by spaľovanie uhlia z Hornej Nitry nebolo rentabilné. Bolo nutné tento priemysel dotovať. Ešte pred rokom málokto veril tomu, že sa podpora skončí skôr než do roku 2030, pretože takto bol nastavený všeobecný hospodársky záujem, teda už tu vidíme veľkú zmenu. Tento proces dopĺňa aj program rozvoja Hornej Nitry, kde sa bude investovať do tvorby nových pracovných príležitostí, ktoré, dúfame, budú čo najviac nízkouhlíkové,“ povedal Pavol Široký z IEP.

Slabinou Slovenska je narábanie s odpadom – až 60 až 65 percent bežného komunálneho odpadu sa skládkuje. Do roku 2030 by sa ho malo recyklovať najmenej 65 percent. Teda len 35 percent skončí na skládkach, do roku 2035 dokonca menej než 25 percent. A to sú ambície Slovenska v porovnaní s priemerom EÚ ešte stále veľmi nízke.

Jedným z problémov je podľa Širokého neochota zvyšovať skládkovacie poplatky. Sú príliš nízke na to, aby motivovali obce aj ich obyvateľov triediť odpad. „Obce by mali nastaviť systém tak, že sa platí podľa množstva zmesového odpadu, zatiaľ čo triedený zber je pre občanov zadarmo,“ dodal Pavel Široký. Motivačný systém však dnes má len vyše sto obcí na Slovensku.

„Základom je motivácia ľudí, aby boli zodpovednejší k životnému prostrediu. Ale vieme z vlastnej skúsenosti, že musia existovať aj reštrikcie či skôr pravidlá a sankcie za ich nedodržiavanie, pretože sa vždy nájdu nejaké čierne ovce,“ povedal Pavol Široký z Inštitútu environmentálnej politiky. Podľa neho je tiež dôležité, aby aktivizmus u mladých ľudí bol stále väčší a výraznejší.

 

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Odoberajte podcast Diár na každý deň
<< predchádzajúci článok
Dve americké vojenské lode sa preplavili Taiwanským prielivom

Video: Do roku 2023 prestaneme spaľovať dotované uhlie. Čo nás ešte čaká? - diskusné fórum čitateľov