Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

12. mája 2017

ANALÝZA: Slovensko dáva na vzdelávanie menej, ako je priemer krajín EÚ



Slovensko dáva v tomto roku na vzdelávanie štyri percentá HDP. Je to približne o jedno percento HDP menej v porovnaní s priemerom EÚ. Vyplýva to z priebežnej ...



Zdieľať
Ilustračné foto. Foto: TASR - Andrej Galica
Bratislava 12. mája (TASR) – Slovensko dáva v tomto roku na vzdelávanie štyri percentá HDP. Je to približne o jedno percento HDP menej v porovnaní s priemerom EÚ. Vyplýva to z priebežnej správy o revízii výdavkov na vzdelávanie, ktorá vznikla za spolupráce ministerstva financií a ministerstva školstva ako súčasť projektu Hodnoty za peniaze. Analytici však hovoria, že v uplynulých rokoch sa rozdiel zmenšoval. Rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019 predpokladá, že Slovensko dostihne priemer EÚ vo výške verejných výdavkov v pomere k celkovým verejným výdavkom, pri nezmenenom trende v EÚ.


Analytici sa v dokumente venujú aj platom učiteľov. Tie sa zvyšujú, v medzinárodnom porovnaní sú však stále nízke. Zvýšenie miezd podľa programového vyhlásenia vlády by malo zvýšiť ich podiel z 63 percent na 67 percent príjmu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. Priemer OECD je 85 percent. Najviac zaostávajú platy mladých učiteľov, čo negatívne ovplyvňuje atraktivitu učiteľskej profesie.

„Zabezpečenie kvalitných učiteľov sa nezaobíde bez dobrého systému odmeňovania, ktorý dokáže adekvátne oceňovať prácu učiteľov pôsobiacich v školstve, ako aj zvyšovať atraktívnosť učiteľského povolania. Platy pedagogických a odborných zamestnancov v roku 2016 tvorili viac ako 50 percent výdavkov štátneho rozpočtu na regionálne školstvo,“ dodávajú analytici.

Na dôležitosť atraktivity učiteľskej profesie na Slovensku poukazujú medzinárodné štúdie. Podľa prieskumu OECD TALIS40 sa 60 percent slovenských učiteľov domnieva, že ich profesia nie je spoločensky dostatočne docenená, čo je druhý najvyšší podiel spomedzi všetkých zúčastnených krajín (priemer 23 krajín OECD bol približne 31 percent).

„Možné dôsledky nedocenenia učiteľského povolania prejavujúce sa napríklad nezáujmom kvalitnejších uchádzačov môže napokon indikovať skutočnosť, že podľa prieskumu OECD PIAAC41 dosahujú mladí učitelia v čitateľskej gramotnosti, matematickej gramotnosti a v riešení problémov horšie výsledky ako ich vysokoškolsky vzdelaní rovesníci. Tento stav je neuspokojivý aj z hľadiska medzinárodného porovnania,“ uvádza sa v dokumente.

Zvyšovanie platov by mali podľa analytikov sprevádzať aj ďalšie opatrenia, zamerané na zvýšenie kvality pedagógov. „Predovšetkým je nutné skvalitniť prípravu budúcich učiteľov, ako aj ich profesijný rozvoj. Taktiež je potrebné posúdiť, či sa finančné prostriedky vynakladané na platy učiteľov využívajú účelne (nastavenie štruktúry platového systému), či aká je ich výška vzhľadom na reálne potreby (nastavenie výšky platov),“ odporúčajú analytici. Z tohto hľadiska možno za hlavné výzvy okrem celkovej nízkej úrovne platov, najmä v prípade mladých učiteľov, považovať aj nedostatočné zohľadňovanie výkonu a kvality pri odmeňovaní.

V súčasnosti chýbajú taktiež jasné indikátory, na základe ktorých by bolo možné spoľahlivo posúdiť úroveň profesijných kompetencií učiteľov. „Tieto indikátory by mali byť súčasťou profesijných štandardov, tie však ministerstvo školstva dosiaľ neschválilo,“ uvádza sa v správe. Ďalším problémom je napríklad skutočnosť, že súčasný spôsob vykonávania atestácií je príliš formálny a nedokáže dostatočne posúdiť úroveň profesijných kompetencií pedagógov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Lavrov: Arktída nemá potenciál na nijaký konflikt
<< predchádzajúci článok
Szydlová s delegáciou pricestovala do Pekingu, dúfa v nové dohody