Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

12. apríla 2020

Členské štáty EÚ musia konať koordinovane, myslia si europoslanci Hajšel, Šimečka a Beňová



Členské štáty Európskej únie (EÚ) musia konať koordinovane, aby bola únia do budúcnosti efektívnejšia. V rozhovore pre agentúru SITA to ...



Zdieľať
premieri sr 12.4.2020 (Webnoviny.sk) - Členské štáty Európskej únie (EÚ) musia konať koordinovane, aby bola únia do budúcnosti efektívnejšia. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedli poslanci Európskeho parlamentu (EP) Michal Šimečka (PS/Renew), Robert Hajšel (nom. Smer-SD/S&D) a Monika Beňová (Smer-SD/S&D).

Viac o téme: Koronavírus


Najdôležitejšími krokmi, ktoré doteraz EÚ urobila v boji proti koronavírusu, sú podľa nich ekonomické opatrenia, ktoré by znamenali napríklad uvoľnenie 37 miliárd eur z „eurofondov“ pre členské štáty.

EÚ sa podľa europoslancov musí zamerať na záchranu ekonomiky, či už formou spoločných „koronabondov“, alebo využitím eurovalu a iných nástrojov.

Koordinácia krajín by bola efektívnejšia


Šimečka si myslí, že reakciu EÚ najviac ovplyvnilo to, že v ochrane zdravia majú hlavné slovo členské štáty. Tie podľa neho zareagovali pudovo a mysleli na vlastnú situáciu „Čo je, samozrejme, pochopiteľné, no znemožnilo to koordinovaný postup,“ povedal s tým, že práve koordinácia krajín by bola podľa neho v boji s krízou efektívnejšia.

Aj Beňová prízvukuje, že EÚ má v oblasti zdravotníctva len obmedzené právomoci. „Znamená to, že aj v súčasnej krízovej situácii vie pomáhať najmä tam, kde jej to lídri jednotlivých členských štátov na základe ich vzájomnej dohody dovolia,“ vysvetlila.

Podľa Hajšela však na začiatok takejto krízy nebol nikto v únii pripravený, ani samotné členské štáty. „Každý štát prijal inú úroveň opatrení, zlyhávala spolupráca medzi jednotlivými štátmi a opatrenia, ktoré bolo potrebné prijať s cieľom zabránenia šírenia koronavírusu, prišli neskoro a nekoordinovali sa,“ povedal.

Únia prijala mnoho opatrení


Hajšel si napriek tomu myslí, že povesť únie síce utrpela, no dnes už nikto nemôže povedať, že by EÚ nekonala. Zdôraznil, že v boji proti ekonomickým a sociálnym dôsledkom koronakrízy sa prijalo mnoho opatrení, ktoré rozviazali ruky vládam, aby urobili kroky pre záchranu svojich ekonomík a pracovných miest.

„Zároveň sa uvoľnili a ďalej sa uvoľňujú obrovské prostriedky, mobilizujú sa rôzne fondy, schémy pomoci a presúvajú sa peniaze,“ dodal.

Šimečka skonštatoval, že najsilnejšie opatrenia prijala EÚ v oblasti, kde má najsilnejšie kompetencie a tou je ekonomika.

„Najvýraznejšie boli signály o prakticky neobmedzených zárukách Európskej centrálnej banky, presmerovanie 37 miliárd z eurofondov, okamžité suspendovanie pravidiel štátnej pomoci a rozpočtovej disciplíny aj možnosť využitia nevyčerpaných eurofondov. To posledné znamená vyše štyri miliardy pre Slovensko,“ zdôraznil.

Beňová však pripomína aj opatrenia, ktoré sa týkajú podpory výskumu liečby a vakcín.

„V prípade podpory liečby a vakcín je to spolu viac ako 300 miliónov eur. Určené sú na diagnostiku, výskum a hľadanie inovatívnych riešení v boji s koronavírusom,“ vysvetlila.

EÚ musí priniesť riešenia pre ekonomiku


Europoslanci sa zhodujú, že EÚ musí prísť s ďalšími riešeniami pre európsku ekonomiku a pomôcť malým a stredným firmám či zamestnancom, ktorí by inak prišli o prácu.

„Je viacero spôsobov, akými to urobiť. Či už prostredníctvom eurovalu, alebo jednorázovým spoločným korona-dlhopisom, garanciami z európskeho rozpočtu, prípadne kombináciou viacerých nástrojov,“ vysvetlil Šimečka.

Dočasná záchranná poistná schéma (SURE) na spôsob nemeckého kurzarbeitu by bola podľa Hajšela kľúčovým riešením. Umožnila by totiž garanciu dostatočného príjmu všetkým zamestnancom, ktorí buď museli prejsť na čiastočný úväzok, alebo prácu úplne prerušiť. Návrh už predložila Európska komisia a rokuje o ňom Európska rada. Je v objeme 100 miliárd eur.

Potreba súhlasu všetkých členských krajín


Hajšel však pripomína, že spoločné „eurobondy“ či využitie eurovalu nemali doteraz podporu všetkých členských krajín EÚ.

„Stavali sa proti nim alebo svoj súhlas podmieňovali rôznymi záväzkami, najmä takzvaní čistí platcovia. Verím však, že nejaká dohoda, ktorá umožní vytvorenie výraznejšej likvidity, sa musí dosiahnuť,“ povedal.

Pokiaľ sa členským štátom nepodarí dohodnúť, bude sa podľa neho v únii iba ťažko obnovovať priemysel a zachraňovať malé a stredné podniky či zamestnanci.

Beňová dodáva, že úlohou lídrov pri prijímaní nových opatrení musí byť aj vytvorenie nástrojov, ktoré dokážu prispieť k zachovaniu sociálneho zmieru a posilneniu sociálnej spravodlivosti v spoločnosti.

„Len tak bude možné zabrániť existenčným problémom sociálne slabších skupín obyvateľstva, vrátane mnohých mladých ľudí a mladých rodín, hendikepovaných spoluobčanov či dôchodcov, ktorí budú touto krízou najviac ohrození,“ uzavrela europoslankyňa.


Zdroj: Webnoviny.sk - Členské štáty EÚ musia konať koordinovane, myslia si europoslanci Hajšel, Šimečka a Beňová © SITA Všetky práva vyhradené.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
"Úspešná Čína": Milióny Číňanov prišli pre pandémiu koronavírusu o prácu
<< predchádzajúci článok
Mená nových členov súdnej rady budú známe v dohľadnej dobe, Kolíková pripravuje aj ústavný zákon