Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

23. februára 2018

Február '48 otvoril cestu k posilneniu postavenia komunistickej strany



Za Víťazným februárom 1948, podľa terminológie v socialistickom spoločenskom systéme do roku 1989, respektíve za februárovým či komunistickým prevratom v ...



Zdieľať
Ilustračné foto. Foto: TASR/Archív
Bratislava 23. februára (TASR) - Za Víťazným februárom 1948, podľa terminológie v socialistickom spoločenskom systéme do roku 1989, respektíve za februárovým či komunistickým prevratom v Československej republike (ČSR) v roku 1948, podľa terminológie po roku 1989, stála Komunistická strana Československa (KSČ).


Pri príležitosti 70. výročia februára 1948 TASR prináša pohľad na úlohu KSČ v danom období.

Portál pametnaroda.cz materiál k 25. februáru 1948 označil v titulku "Komunistickým prevratom v ČSR". Pokračoval: "Február 1948 patrí k najdôležitejším medzníkom našich novodobých dejín. Bol vyvrcholením procesu, ktorý sa začal už v roku 1945 a skladal sa z celého reťazca navzájom podmienených a prepojených udalostí, úsilia KSČ o získanie moci a veľmocenských zásahov do československej zahraničnej politiky, napríklad odmietnutie Marshallovho plánu na príkaz Moskvy," uvádza portál pametnaroda.cz. Podľa neho sa "KSČ od počiatku, minimálne od roku 1945, usilovala vytvoriť podmienky, ktoré by jej umožnili strhnúť na seba všetku moc v štáte. Tomu prispôsobila svoju vnútornú aj zahraničnú politiku".

Začiatkom roku 1948 bola politická situácia v ČSR vyhrotená. Kríza začala 20. februára 1948. Na protest proti personálnym zmenám ministra Václava Noska v Zbore národnej bezpečnosti (ZNB) a ktorými sa predseda vlády Klement Gottwald odmietol zaoberať, podalo 12 nekomunistických členov vlády do rúk prezidenta Edvarda Beneša demisiu. Politická kríza trvala päť dní a vyplnila ju séria udalostí, na konci ktorých prišiel pád vlády a prevzatie moci komunistickou stranou. Počas toho obdobia bol prezident ČSR Beneš vystavený nátlaku komunistov aj predstaviteľov a zástupcov robotníckeho hnutia a odborov. Napokon 25. februára 1948 prezident ČSR Beneš prijal demisiu nekomunistických ministrov. Podľa vtedajších zákonov predseda vlády Gottwald nemusel rozpustiť vládu, ale odstúpivších ministrov mohol nahradiť novými osobami, čo urobil. Cesta k nastoleniu totalitného komunistického režimu bola otvorená, dodal portál pametnaroda.cz.

Portál tyden.cz priniesol výstrižok z Rudého práva z februára 1948 s informáciou: "Za prvých štrnásť dní mesiaca február došlo do ústredného sekretariátu KSČ 31.531 prihlášok nových členov. Z toho 2461 prestupov z Československej strany národně socialistickej a 1315 z Československej strany lidovej," pochválilo sa Rudé právo. Najviac nových komunistov ohlásilo Brno, Ostrava a Ústí nad Labem.

Hneď po svojom februárovom víťazstve pristúpili komunisti k vybudovaniu totalitného politického systému, ktorým bola všetka moc sústredená do rúk úzkeho okruhu najvyšších funkcionárov KSČ, stojacich mimo akejkoľvek demokratickej kontroly, konštatuje portál totalita.cz. Zákonodarné orgány aj vládne inštitúcie sa stali vykonávateľmi príkazov KSČ. Na odpor verejnosti proti politike KSČ reagovali komunisti vyhlásením ostrého kurzu proti reakcii, ktorej prejavom sa stal zákon na ochranu ľudovodemokratickej republiky a ďalšie represívne opatrenia. Bol vytvorený starostlivo prepracovaný systém výroby politických procesov, obeťami ktorých sa stalo vyše 230.000 občanov, dodal portál totalita.cz.

V roku 1984 vydavateľstvo Svoboda publikovalo knihu Dějiny Komunistické strany Československa v datech, ktorú vypracoval kolektív autorov Ústavu marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ). Kniha zachytáva chronologicky udalosti v takomto vyjadrení: "Dňa 21. februára: Nielen v Prahe, ale aj vo všetkých veľkých mestách a závodoch republiky sa konali manifestácie na podporu požiadaviek KSČ. Prijaté rezolúcie vyslovovali súhlas s riešením vládnej krízy podľa návrhu Klementa Gottwalda. V Bratislave sa konala manifestácia pod heslom: Slovensko za Gottwaldovu vládu bez reakčných ministrov."

"Dňa 25. februára K. Gottwald, Antonín Zápotocký a V. Nosek navštívili prezidenta republiky a zoznámili ho s návrhom novej vlády. Znova zdôraznili, že prijatie demisie reakčných ministrov a vymenovanie novej vlády podľa predloženého návrhu je riešením, ktoré podporuje všetok ľud. V ten istý deň sa na Václavskom námestí v Prahe konala manifestácia 250.000 pracujúcich, na ktorej K. Gottwald oznámil, že prezident republiky prijal demisiu odstupujúcich ministrov a vymenoval novú vládu podľa jeho návrhu. Vládna kríza tak bola vyriešená pokojnou cestou a pri zachovaní parlamentných zvyklostí."

Komunistická strana Československa (KSČ) bola založená 14.-16. mája 1921 v Prahe, vstúpila do Komunistickej Internacionály (KI) a usilovala sa o uskutočnenie socialistickej revolúcie vo vtedajšom Československu podľa vzoru Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Základ členstva KSČ tvorili príslušníci marxistickej ľavice, ktorí sa odštiepili od Československej strany sociálno-demokratickej. Pretože kongres KI v Moskve rozhodol o zjednotení všetkých národných komunistických strán v jednom štáte, bola 30.10. - 2.11.1921 vytvorená jednotná KSČ.

V Československu bola 11. júna 1960 prijatá nová ústava, v ktorej bola zakotvená vedúca úloha komunistickej strany (článok 4) v spoločnosti a marxizmus-leninizmus vyhlásený za štátnu ideológiu. Všetka moc v Československu patrila komunistickej strane. Vypustenie článku štyri z ústavy bola jedna z požiadaviek novembra 1989.

V súčasnej Českej republike existujú dve komunistické strany: Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM) a mimoparlamentná Komunistická strana Československa (KSČ).

Na Slovensku pôsobí v súčasnosti Komunistická strana Slovenska (KSS).

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Rezorty zdravotníctva V4 posilnili spoluprácu
<< predchádzajúci článok
Turek dostal 53 doživotných trestov za bombové útoky z roku 2013