Mimovládky odmietajú, aby sa nadácie stali nástrojom na správu súkromného majetku

Nadácia nemá byť nástrojom na správu súkromného majetku. Tvrdia to mimovládne organizácie, ktoré odmietajú pozmeňujúci návrh k novému Občianskemu zákonníku, ktorý má zaviesť inštitút „súkromnej nadácie“ - právnickej osoby, ktorej majetok slúži účelu, aký si sám určí zakladateľ a ktorý je ohraničený už len zákonom a dobrými mravmi.

Mimovládne organizácie hovoria o zásadnej zmene

Upozorňujú, že návrh by zásadne zmenil význam pojmu nadácia a mohol by mať ďalekosiahle dôsledky pre neziskový sektor. Pozmeňujúci návrh bol predložený na rokovanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR v utorok 8. septembra. Napokon ho však výbor nepredložil. Podľa organizácií však samotný zámer zostáva dôvodom na obavy.

„Nejde o technickú úpravu. Ide o zmenu, ktorá po vyše tridsiatich rokoch mení význam slova, na ktorom stojí dôvera darcov aj verejnosti voči celému neziskovému sektoru,“ uviedli Komora mimovládnych neziskových organizácií (MNO), Asociácia firemných nadácií a nadačných fondov (ASFIN), Platforma pre demokraciu, Nadácia Pontis, VIA IURIS a Nadácia Zastavme korupciu.

Podľa mimovládnych organizácií dnes slovenská legislatíva vyžaduje, aby zakladateľ nadácie určil niektorý zo zákonom vymedzených verejnoprospešných účelov. Navrhovaná úprava by túto podmienku odstránila. Rovnaké označenie by tak podľa nich mohlo niesť združenie, ktoré poskytuje pomoc verejnosti, aj subjekt spravujúci majetok jednej rodiny.

Kritizujú aj chýbajúce pravidlá

Organizácie zároveň kritizujú, že jediným obmedzením účelu súkromnej nadácie by mali byť zákon a dobré mravy. „Kritérium „zákon a dobré mravy“ nie je vymedzením účelu. Je to hranica platná pre každé právne konanie. Ako jediné obmedzenie účelu nadácie neznamená nič,“ uviedli.

Za problém považujú aj to, že návrh podľa nich ponecháva viaceré kľúčové otázky na osobitný predpis, ktorý zatiaľ neexistuje. Ide napríklad o postavenie zakladateľa a osôb, ktorým sa poskytujú plnenia, pravidlá hospodárenia, evidenciu, dohľad, ochranu veriteľov či ochranu potomkov s povinným podielom. „Parlament by schvaľoval konštrukciu, ktorej podstatné parametre nepozná,“ upozorňujú.

Mimovládne organizácie zároveň zdôrazňujú, že neodmietajú samotnú myšlienku vytvoriť nástroj na správu rodinného majetku. Navrhujú však, aby vznikla samostatná úprava majetkových fondov s vlastnými pravidlami dohľadu, evidencie a daňového režimu. „Nenamietame proti nástroju, namietame proti jeho názvu a spôsobu prijatia,“ uviedli.

Podobný návrh riešili už v roku 2023

Podľa organizácií bol podobný návrh predmetom diskusie už v roku 2023. Rada vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie vtedy uznesením zo 14. marca 2023 odporučila stiahnuť obsahovo obdobný návrh z legislatívneho procesu a pripraviť jeho nové znenie na základe konzultácií s nadáciami a mimovládnymi organizáciami.

„Nič z toho, čo bolo vtedy namietané, nebolo odvtedy vyriešené,“ konštatujú. Zároveň odmietajú, aby sa takáto zásadná zmena dostala do legislatívy prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní. Podľa nich by tým došlo k obídeniu riadneho legislatívneho procesu vrátane pripomienkového konania a diskusie s poradnými orgánmi vlády a dotknutými subjektmi. Komora MNO preto vyzýva poslankyne a poslancov Národnej rady SR, aby pozmeňujúci návrh nepredložili, a ak predložený bude, aby ho nepodporili. Zároveň ponúka svoje odborné kapacity na diskusiu o úprave podmienok správy súkromného majetku.