Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

01. júla 2009

Na sanáciu lokalít po Sovietskej armáde sme dali 3 725 984,20 €



Sanácia a monitorovanie lokalít Rimavská Sobota, Sliač a Vlkanová, ktoré sú poškodené činnosťou bývalej Sovietskej armády, vyšla v rokoch 2003 až 2008 štát na 3 725 984,20 €. Väčšia časť ...



Zdieľať
BRATISLAVA 1. júla (WEBNOVINY) - Sanácia a monitorovanie lokalít Rimavská Sobota, Sliač a Vlkanová, ktoré sú poškodené činnosťou bývalej Sovietskej armády, vyšla v rokoch 2003 až 2008 štát na 3 725 984,20 €. Väčšia časť peňazí - 3 650 799,97 €, bola z rozpočtu rezortu obrany, zvyšok z rozpočtu rezortu životného prostredia na odborné spracovanie výsledkov a kontrolný monitoring podzemných vôd. Vyplýva to zo správy rezortov obrany a životného prostredia, ktorú dnes schválila vláda.


Práce zamerali na lokality s najvyšším rizikom ohrozenia životného prostredia a zdravia ľudí, v ktorých bolo nevyhnutné pokračovať v sanácii. Ide o lokality Rimavská Sobota, Sliač a Vlkanová, kde hlavnými kontaminantmi boli ropné látky, chlórované a aromatické uhľovodíky. Spracované rizikové analýzy vychádzali zo starších údajov o rozsahoch znečistenia, preto bolo nevyhnutné zistiť aktuálny stav znečistenia, hlavne podzemných vôd.

Na Sliači za posledných päť rokov drenážovali pôdu tam, kde vytekala kontaminovaná voda na terén. V roku 2004 až 2006 odoberali vzorky podzemných vôd a analyzovali účinnosť čistenia kontaminovaných vôd. V roku 2007 kontrolný odber vzoriek vôd identifikoval oblasť s pretrvávajúcim výskytom ropných látok na hladine. Vlani nasledoval doplňujúci prieskum rozsahu znečistenia a riziková analýza, čo umožnilo spracovať projekt sanácie.

Vo Vlkanovej v roku 2004 analyzovali výsledky predchádzajúcich prác a prehodnotili rizikovú analýzu z roku 2002. V rokoch 2005 až 2008 nasledovali odbery a analýzy vzoriek podzemných vôd, hodnotenie stavu kvality podzemných vôd a trendov ich zmien a prepočty rizika šírenia sa znečistenia podzemnými vodami.

V Rimavskej Sobote po zastavení vojenských aktivít v areáli vojenského útvaru lokalitu uznesením vlády odovzdali mestu, povinnosti monitorovania prešli na nového majiteľa.

Sanačné a monitorovacie práce v slovenských lokalitách poškodených činnosťou bývalej Sovietskej armády sa robia od roku 1993. Zásadné zmeny pri riešení tohto problému nastali v rokoch 2001 až 2002, keď Ministerstvo životného prostredia SR prehodnotilo dovtedajšie práce a rizikové analýzy. To v mnohých prípadoch umožnilo upustiť od projektovaných sanačných opatrení a zároveň sa dosiahla redukcia pôvodne vyčíslených nákladov bez toho, aby to malo negatívny dopad na životné prostredie a zdravie ľudí. Tento prístup podľa autorov správy vychádza z európskych smerníc.

Rizikové analýzy zaradili medzi lokality, vyžadujúce si ďalšie nápravné opatrenie, lokality Sliač - Vlkanová, Rimavská Sobota a Komárno, pričom na sanáciu bola vyčíslená suma 8 145 223,40 €. Na monitorovacie práce navrhnuté pre všetky pôvodne riešené lokality (Sliač - Vlkanová, Rimavská Sobota, Komárno, Lešť, Nemšová, Ružomberok, Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Jelšava, Rožňava, Častkovce) sa na roky 2003 až 2010 počítalo so sumou 3 178 649,67 €. Vláda v roku 2003 schválila odhad nákladov potrebných na dokončenie sanačných prác v poškodených lokalitách na roky 2003 až 2010 vo výške 11 323 873,07 €.

Vláda chce transparentné využívanie Gabčíkova

Vláda chce transparentné využívanie vodného diela Gabčíkovo, všetky investičné aktivity na území vodného diela bude schvaľovať kabinet. Investor, s ktorým vodohospodári uzavrú rámcovú zmluvu, vzíde z verejnej súťaže. Na výbere investorov sa bude podieľať aj Splnomocnenec vlády pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel (SVD) Gabčíkovo-Nagymaros.

Materiál, ktorý na rokovanie vlády predložil vicepremiér Dušan Čaplovič, reaguje na množiace sa žiadosti podnikateľov na prenájom plôch a objektov, prípadne návrhov na výstavbu objektov nesúvisiacich s vodným hospodárstvom. V texte sa spomína medializovaná zmluva medzi Slovenským vodohospodárskym podnikom (SVP) a Vodohospodárskou výstavbou (VV) na jednej strane a spoločnosťou Xiland na druhej strane o prenájme plôch v zdrži Hrušov na výstavbu centra bývania, obchodu a športu. Autori materiálu upozorňujú, že táto zmluva nebola predložená na rokovanie vlády. Neskúmal sa ani súlad zámeru spoločnosti Xiland s medzinárodnou zmluvou medzi bývalou ČSSR a MĽR o výstavbe a prevádzke SVD z roku 1977, s Belehradským dohovorom o režime plavby na Dunaji, s platnou územno-plánovacou dokumentáciou bratislavského a trnavského VÚC, územným plánom Bratislavy a priľahlých obcí, ani s požiadavkami ochrany prírody a krajiny a kultúrno-historickej hodnoty územia. Všetky spomenuté podmienky by sa mali rešpektovať pri vyhlásení verejnej súťaže investorov na komplexné využitie potenciálu SVD Gabčíkovo-Nagymaros. Výber investora ponúkajúceho najlepšie podmienky musí odsúhlasiť vláda, až potom uzavrie rámcovú zmluvu s VV, resp. SVP Žilina. Vláda určí aj využitie peňazí získaných z plnenia zmluvy.

Podľa denníka Pravda z 8. januára tohto roku prenajali riaditelia štátnych vodohospodárskych podnikov bez verejnej súťaže 300-hektárové územia Jarovského ramena. Pravda upozornila na podozrivo nízku cenu 1,66 centa ročne za štvorcový meter, pričom Jarovské rameno upísali na 99 rokov akciovej spoločnosti Xiland.

Zmluva so spoločnosťou Xiland bola výhodná pre všetkých, povedal na stretnutí s novinármi 3. júna generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby š.p. Roman Straka. Podľa neho bolo územie o rozlohe 600 hektárov dovtedy zazmluvnené vecným bremenom s Družstvom Lužné Lesy, ktoré s Vodohospodárskou výstavbou vôbec nekomunikovalo. Xiland sa ponúkol, že zrušenie zmlúv o vecnom bremene s Družstvom Lužné Lesy vykomunikuje, čo sa mu aj podarilo. Podľa Straku to bola štandardná zmluva o nájme, ktorá bola uzatvorená v zmysle platnej legislatívy SR. Medializovaná nízka cena je podľa Straku cenou obvyklou. "Je to vlastne oblasť prioritne zatápaná veľkými vodami," uviedol. Podľa vedúcej právneho odboru Vodohospodárskej výstavby, š.p. Zuzany Opátovej Xiland nemôže vykonávať na danom území nijakú činnosť bez toho, že by jej štátny podnik k tomu dal súhlas. Podľa nej nemal štátny podnik inú možnosť, "my sme sa chceli naozaj zbaviť tých zmlúv o vecných bremenách, lebo zmluvy o vecných bremenách nemôžu zaniknúť napríklad výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, vecné bremená zanikajú jedine dohodou zmluvných strán alebo rozhodnutím súdu".

SITA

© SITA Slovenská tlačová agentúra, prevádzkovateľ spravodajského portálu webnoviny.sk. Všetky práva vyhradené.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Najvyšší súd zrušil rozpustenie Slovenskej pospolitosti
<< predchádzajúci článok
STV zrejme Štúdiu Beta platiť nebude, rozhodol súd

Na sanáciu lokalít po Sovietskej armáde sme dali 3 725 984,20 € - diskusné fórum čitateľov