Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

03. septembra 2018

Najväčšiu zložku komunálneho odpadu tvorí bioodpad, triedi sa ale málo



Najväčšiu zložku komunálneho odpadu tvorí bioodpad, minimálne 45 percent. Na jeho triedenie si však ľudia ešte len zvykajú. V prípade kompostovania im tiež často ...



Zdieľať
Ilustračné foto. Foto: TASR/AP
Bratislava 3. september (TASR) - Najväčšiu zložku komunálneho odpadu tvorí bioodpad, minimálne 45 percent. Na jeho triedenie si však ľudia ešte len zvykajú. V prípade kompostovania im tiež často chýbajú informácie, hovorí riaditeľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky Ivana Maleš. Vo väčšine obcí, ktoré kompostéry poskytujú, sa však podľa nej povedomie o spracovávaní bioodpadu zlepšuje.


V Bratislave napríklad podľa údajov bratislavskej mestskej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) bioodpad tvoril asi 2 percentá vyzbieraného odpadu. Ďalší bioodpad sa mohol spracovať v kompostéroch, ktorých je v hlavnom meste 2500. Keďže Bratislava zmesový komunálny odpad spaľuje, nemusí na rozdiel od väčšiny ostatných miest a obcí zabezpečiť všetkým svojim obyvateľom zberné nádoby alebo záhradné kompostéry.

Aj tu sa však podľa Maleš situácia zlepšuje. Od augusta si napríklad kompostér v Bratislave môžu vyžiadať aj bytové domy. "Spôsobil to aj tlak obyvateľov. Po komunitných kompostoviskách bol stále väčší dopyt," tvrdí. To, že mesto sa rozhodlo v strede roka novelizovať všeobecne záväzné nariadenie o nakladaní s odpadmi, podľa jej slov nie je úplne bežné.

Pripomína, že kompostérov bude pribúdať. Na nákup kompostovacích zásobníkov pre obyvateľov Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v tomto roku zazmluvnilo 254 projektov pre 835 obcí v celkovej sume vyše 33 miliónov eur. Projekty sa zaplatia z eurofondov, spolufinancované sú zo štátneho rozpočtu.

Podľa Maleš sa v netriedenom odpade typicky nachádza 45 percent bioodpadu, 14 percent papiera, 11 percent plastov a 10 percent skla. Zmesový odpad, ktorý patrí do čiernej nádoby, tvorí asi 4 percentá odpadu. Zvyšok môže tvoriť textil, kovy, anorganický odpad, tetrapaky a nebezpečný odpad.

Podľa údajov OLO tvoril v Bratislave zmesový odpad takmer trištvrtinu vyzbieraného odpadu. Päť percent tvoril papier a lepenka, tri percentá plasty, štyri percentá sklo a dve percentá bioodpad.

Napríklad pri triedení plastov je však problémom, že býva znečistený. "Nedávno sme realizovali analýzu obsahu kontajnera na plasty v Bratislave, 16 percent z neho tvorili nečistoty," opisuje Maleš. Našli v ňom napríklad papier, molitan alebo textil. "Zistili sme, že plastový kontajner je pre ľudí pre všetko - čo neviem, kam dať, dám do plastov," konštatuje.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Trenčianski Gladiátori pokračujú v budovaní kádra, hráčom poskytujú profesionálne zázemie
<< predchádzajúci článok
Spoločnosti Nafta a OMV podpísali zmluvu o spolupráci