Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

16. júla 2019

Nevydarený sex rastarického bossa zmaril plán slovenských podnikateľov



Rastarika, obal knihy a zábery z krstu, kombosnímka



Zdieľať
Rastarika, obal knihy a zábery z krstu, kombosnímka Foto: Teraz.sk
Bratislava 16. júla (OTS) – Odpoveď na otázku, ako mohol nevydarený sex rastarického bossa zmariť dlhoročné a starostlivo pripravované plány skupiny slovenských podnikateľov, prináša druhý diel ukážok z neobyčajnej knihy Daniela Forgácsa Rastarika, inšpirovanej námetom jedenásť rokov strateného novinára Paľa Rýpala.



Hoci sa Paľo Rýpal preslávil ako investigatívny novinár a je možné, že práve táto jeho práca sa mu v apríli 2008, kedy bez stopy zmizol, stala osudnou, venoval sa aj inému typu tvorby. „Paradoxne zmizol v čase, keď chcel investigatívu vymeniť za prácu na rôznych mediálnych projektoch. So mnou konkrétne riešil Rastariku a projekt mi po jeho zmiznutí ostal roky ležať v šuplíku. Ale rátal som, že ak sa Paľo vráti, budeme v ňom pokračovať,“ konštatuje Forgács, ktorý sám pracuje v novinárskej brandži.

„Napokon som sa rozhodol vybrať z pôvodného Paľovho námetu niekoľko myšlienok a oprieť o ne nový príbeh. Stále je to písané ako satira, ale vzhľadom na Paľov nejasný koniec sa knižka postupne dostala aj do temnejšej a drsnejšej roviny. Napísal som ju ako virtuálny pomník môjho priateľa Paľa Rýpala a na jeho pamiatku,“ vysvetľuje Forgács.

„Pútavý, dynamický, vtipný Forgácsov štýl zaručuje, že knihu prečítate rýchlo, pozastavíte sa len kde-tu pri predstave, koho mal tou či tým na mysli,“ komentuje knihu spisovateľ Jozef Banáš, ktorý ju aj pokrstil. Priamo na obale knihu zasa označuje za "triler, pri ktorom ľahko stratíte ilúzie".

„Dano je výborný spisovateľ, podľa mňa má veľkú perspektívu nie len ako novinár,“ uzavrel Banáš.



Druhý diel ukážok z Rastariky názorne ukazuje, ako fungovali vzťahy medzi solídnymi slovenskými podnikateľmi a rastarickými predstaviteľmi, ktorých metódy mali rozhodne bližšie k mafii ako k serióznemu biznisu.


Potom ako rastarický prezident Julio Goméz Rastarovich pompézne stavil na víťazstvo slovenských hokejistov s maďarskými 20.000 dolárov a celý ohromený ich prehral, lebo naši hokejisti Maďarom hanebne podľahli, chcel začať protestovať prostredníctvom svojej asistentky Lívie. Zistil však, že problém je oveľa hlbší, ako si myslel. Jeho dlhoročnú asistentku totiž niekto uniesol.

V čase, keď sa horúčkovito snažil zistiť, odkiaľ vietor fúka, sa šéf rastarickej tajnej služby, obávaný mafián Fernando Calvera venoval čomusi úplne inému...

xxx

Posteľný výkon
V tej chvíli najlepší priateľ Rastarovicha, don Calvera, práve sú¬ložil s jeho dcérou Conchitou. Myslel pritom na svoju rozkošnú sekretárku, lebo odfarbená, na kosť vychudnutá prezidentova dcéra so silikónovými prsami, vyšklbaným obočím a botulíno¬vými perami pripomínajúcimi kačací zobák mu veľa vzrušenia poskytnúť nemohla.
„Si úžasná!“ zreval, keď pocítil šancu, že by sa mohol odba¬viť. Keď spotený padol vedľa nej na posteľ, údy mu ovládol po¬cit úľavy.
„Nikto nemá takú výdrž ako ty. Ešte nikto v živote ma nemilo¬val hodinu v kuse,“ priadla mu do ucha Conchita. Calverovi pri spomienke na prežité peklo vypadla z oka slza.
„Ty si jediná, pri ktorej to dokážem,“ povedal pravdivo.

Rasta-Papiernička
Ani nie sto metrov vzdušnou čiarou od Calveru práve sedela za jedným stolom skupina slovenských podnikateľov a lokál¬nych politikov. Oficiálne boli na Rastarike na poľovačke. Vede¬li však, že vo vládnej rezidencii Rasta-Papiernička majú šancu stretnúť Calveru, prípadne ďalšie vrcholné osobnosti ostrova.
Pekný hotelový komplex nevyužívali len členovia vlády a par¬lamentu, ale aj podnikateľské špičky, ktoré si protekčne vedeli vybaviť vstup do areálu.
Chlapi mali tajný plán vybudovať v najkrajších turistických lokalitách Slovenska sieť kasín a bordelov. Tento typ podni¬kania síce parádne vynáša, v každom štáte je však trocha pre¬kérny, lebo sa doň tlačia kadejaké organizované agresívne skupiny, niekedy ťažko rozoznateľné od klasickej mafie. Naši čestní podnikatelia a regionálni politici však vedeli, že ak by do ich projektu finančne vstúpil Calvera, žiadna slovenská ma¬fia, či už nelegálna, alebo v bielych golieroch, im nebude robiť problémy.
Lokálni politici sa na projekt zodpovedne a dlho pripravovali. Každý mal vytypovanú budovu v centre turisticky atraktívnej lo¬kality, zväčša školu, škôlku alebo kultúrny dom, ktorú zámerne
nechali chátrať. Celé roky vytrvalo politicky blokovali akékoľvek iniciatívy na obnovu týchto zariadení.
Keď nastal pravý čas, začali ako sociálne angažovaní politici na nelichotivý stav kriticky upozorňovať. Budovy sú v nerieši¬teľnom stave, treba s tým niečo robiť, tvrdili. Najlepšie by bolo nájsť nejakého ľudomilného investora, ktorý by zadarmo alebo za pár drobných prebral na seba zodpovednosť za tie chátrajú¬ce barabizne. A deti, divadlo či záujmové krúžky predsa môžu ísť do tých pekných unimobuniek na kraji obce, no nie?
Napokon bolo všetko pripravené. Priateľ na ostrove im vyba¬vil vstup do Rasta-Papierničky v čase, keď tam mal byť Calvera. Ten však už viac ako hodinu meškal.
Keď sa nakoniec objavil, mal príšernú náladu. Nech mi nik¬to nelezie do cesty, lebo ho rozhryznem ako ceruzku, zavrčal na ochranku, sadol do auta a odfrčal preč. Slovenská smotán¬ka posmutnela.
„Prišiel čas na plán B,“ povzbudivo sa usmial na kolegov je¬den z politikov.

Rozhovor v Oválnej pracovni
V Oválnej pracovni rastarického prezidenta zneli jeho slová ako tiché cinknutia kordu, pripraveného zabíjať.
„Kto ti poradil zatiahnuť ma do tej stávky?“ opýtal sa takmer nežne Rastarovich spoteného sekretára Mojita.
„Nikto, prisahám. Veď sa to nedalo prehrať,“ zašeptal nervóz¬ny mladík. Prezident sa naňho pozrel prenikavým pohľadom slepých očí.
„Vieš, čo s tebou urobím, ak klameš,“ povedal ešte vždy veľ¬mi potichu.
„Seňor presidente, som na vašej strane. Radšej by som umrel, ako vás zradil. Nechápem to. Možno to bola náhoda,“ vyhŕklo z Mojita. „Pár vecí som už urobil. A teraz volám svojim kontak¬tom do médií, aby celú tému stopili. Možno by aj Calvera mohol niečo urobiť,“ nadškrtol.
Rastarovich sa zamyslel.
„Hneď s tým prestaňte! Nebudete robiť vôbec nič. A to, čo som povedal, platí,“ vyhodil Mojita z pracovne.
Vedel, že ak to, čo sa stalo, bol prvý krok, jeho protivník s naiv¬nými opatreniami, ktoré navrhol Mojito, ráta. Posledné, po čom túžil, bolo, aby namiesto nadpisov „Prezident ľahkovážne pre¬hral 20 000“ vyšli v hlavných rastarických denníkoch články o tom, ako sa usiluje svoju prehru ututlať.
Osobne napísal stanovisko, v ktorom s ľútosťou konštatoval prehru mužstva spriateleného štátu a zároveň deklaroval, že na slovenský hokej určite nezanevrie ani v budúcnosti.
„Hajzli. V živote už nechcem vidieť tú idiotskú hru s idiotskými hráčmi a bandou debilov, čo manažuje ten cirkus,“ soptil pritom prezident Rastariky.
Stopy v kancelárii jeho asistentky už utajene odobral jeho mimoriadne utajený spolupracovník z armádneho rezortu. Bol taký utajený, že aj sám prezident ho vo svojich myšlienkach na¬zýval menom Zet. Naschvál sa s ním v posledných piatich ro¬koch nijako osobne nekontaktoval, nechával si túto možnosť len na vyslovene krízovú situáciu.
„Je to čestný muž. A skvelý odborník,“ premýšľal prezident. Vedel však, že potrebuje informácie aj zo Slovenska. Tie mu zvy¬kol sprostredkovať Calvera, prezident však bol predbežne roz¬hodnutý Calverovi v tejto veci neveriť.

Rastarika, obal Foto: Teraz.sk


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Seriál Hra o tróny ovládol nominácie na ceny Primetime Emmy, v histórii ide o rekordný počet
<< predchádzajúci článok
Štúdio RTVS v Banskej Bystrici otvorí svoje brány pre verejnosť

Nevydarený sex rastarického bossa zmaril plán slovenských podnikateľov - diskusné fórum čitateľov