Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika    Zdravie

23. apríla 2008

Nudné zamestnanie spôsobuje ”vypínanie mozgu”



Nudné zamestnania môžu podľa vedcov viesť k narušeniu nášho myslenia až natoľko, že nebudeme vedieť vykonávať ani tie najjednoduchšie úkony. Monotónne úlohy údajne istým spôsobom prepnú ...



Zdieľať
BRATISLAVA 23. apríla (WEBNOVINY) - Nudné zamestnania môžu podľa vedcov viesť k narušeniu nášho myslenia až natoľko, že nebudeme vedieť vykonávať ani tie najjednoduchšie úkony. Monotónne úlohy údajne istým spôsobom prepnú mozog do odpočívacieho režimu bez toho, aby sme k tomu akokoľvek prispeli. Pri normálnej mozgovej aktivite dokážeme predvídať chyby už tridsať sekúnd predtým než sa stanú. Aj preto sa vedecký tím z bergenskej univerzity v Nórsku rozhodol skonštruovať prístroj, ktorého úlohou by bolo varovať používateľa pred prepnutím mozgového režimu do neželaného stavu. Prístroj by sa hodil pre mnohé monotónne povolania ako napríklad, pilot alebo kontrolór pasov. "Azda sa nám podarí skonštruovať prístroj, ktorý by sa dal umiestniť na ľudskú hlavu a svojím spôsobom by nám zjednodušil rozhodovanie. Prístroj by jednoducho spustil spätnú väzbu. Tá by používateľa varovala pred rozhodnutím, ktoré nie je podmienené zvyčajným zmýšľaním," uviedol doktor Eichele. Vo svojom výskume sledovali správanie ľudí pri frekventovanom opakovaní určitého úkonu. Následne ich rýchlo vystavili určitým rozhodnutiam. Počas celého výskumu monitorovali mozgovú funkciu prostredníctvom funkčného zobrazovania magnetickej rezonancie (fMRI - functional Magnetic Resonance Imaging). Na základe výsledkov monitorovania zistili, že chyby, ktorých sa v testovaní dopúšťali, sa dali predvídať na základe zaznamenaných údajov. "Na naše prekvapenie sme zaznamenali určitý zlom vo funkcii mozgu už tridsať sekúnd pred spravením chyby. Niekedy sa zdá, akoby mozog šetril určité množstvo energie na iné úkony, preto dochádza k chybám. Mozog nezaspáva, skôr prechádza do funkcie autopilota, ak by som to tak mohol nazvať," uviedol doktor Stefan Debener z britskej University of Southampton. Objav by podľa všetkého mohol znamenať zvýšenie bezpečnosti na pracoviskách a prevenciu proti nevyžiadaným chybám napríklad pri šoférovaní, analýze röntgenových snímok alebo kontrole na letiskách. Použitie skenerov využívajúcich magnetickú rezonanciu je však otázne, keďže vo svojej prenosnej forme sú tieto skenery príliš pomalé. Prvým krokom však podľa vyjadrení vedcov musí byť zistenie dôvodu zmeny mozgovej funkcie. Až následne by ďalším krokom mohol byť vývoj EEG (Elektroencefalografia) prístrojov. SITA/Reuters

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Ministerstvo zdravotníctva upraví v súčasnosti platný katalóg zdravotných výkonov
<< predchádzajúci článok
Pri lúpeži na vlakovej stanici zohrali úlohu drogy