Od pašovania k tajným továrňam. Organizovaný zločin mení biznis s cigaretami

Tagy: Cigarety nelegálne tabakové výrobky Nelegálny trh s cigaretami Pašovanie cigariet Tabakové výrobky

22.7.2026 (SITA.sk) - Hoci Slovensko zatiaľ stále nepatrí medzi krajiny s najväčším podielom nelegálnych cigariet v Európe, trend je jednoznačný. Ich podiel na celkovej spotrebe sa za posledné štyri roky viac ako zdvojnásobil.


Nelegálny trh s cigaretami na Slovensku rastie a zároveň mení svoju podobu. Za posledné štyri roky sa počet spotrebovaných cigariet nelegálneho pôvodu u nás zvýšil o viac ako 80 percent. Vyplýva to z poslednej štúdie spoločnosti KPMG o nelegálnej spotrebe tabakových výrobkov v Európe.

Kým ešte v roku 2021 sa na Slovensku spotrebovalo 170 miliónov nelegálnych cigariet, vlani to už bolo 310 miliónov kusov. Ide približne o 15,5 milióna škatuliek. Ak by sa naukladali vedľa seba, vytvorili by súvislý rad dlhý približne 850 kilometrov, čo zodpovedá takmer ceste z Bratislavy do Košíc a späť.

Od pašovania k výrobe

Hoci Slovensko zatiaľ stále nepatrí medzi krajiny s najväčším podielom nelegálnych cigariet v Európe, trend je jednoznačný. Ich podiel na celkovej spotrebe sa za posledné štyri roky viac ako zdvojnásobil – z 2,7 na 5,6 percenta.

Rast nelegálnej spotreby je však len jednou stranou problému. Mení sa aj samotný charakter čierneho trhu. Kým ešte pred niekoľkými rokmi zohrávalo hlavnú úlohu pašovanie cigariet zo štátov mimo Európskej únie, dnes čiernemu trhu dominujú falzifikáty – cigarety vyrábané v nelegálnych továrňach a predávané ako napodobeniny známych značiek. Počet odhalení takýchto prevádzok u nás v posledných rokoch rastie.

Slovensko tak už nie je iba krajinou, cez ktorú nelegálny tovar prechádza, ale stáva súčasťou výrobného a logistického reťazca organizovaných skupín zásobujúcich najmä západoeurópske trhy. Hlavným dôvodom tejto zmeny je jednoduchá ekonomika nelegálneho biznisu.

Miliónová investícia, návratnosť za mesiac

Podľa analýzy spoločnosti Euromonitor možno menšiu nelegálnu fabriku vybudovať približne za milión eur, pričom počiatočná investícia sa môže v niektorých prípadoch vrátiť už počas prvého mesiaca prevádzky.

Takáto návratnosť vysvetľuje, prečo organizované skupiny namiesto pašovania čoraz viac investujú do vlastných výrobných kapacít. Cieľom je zarobiť na rozdiele medzi výrobnými nákladmi a konečnou cenou „nafúknutou“ o spotrebné dane a DPH.

Túto ekonomickú logiku potvrdzuje aj Kriminálny úrad finančnej správy (KÚFS). „Výrobné náklady na jeden falzifikát spotrebiteľského balenia cigariet sú minimálne v porovnaní s konečnou predajnou cenou legálnych výrobkov zaťažených spotrebnou daňou a DPH,“ uviedol KÚFS pre agentúru SITA.

Výroba sa presúva bližšie k európskym trhom

Organizované skupiny v snahe maximalizovať zisky presúvajú výrobu bližšie ku konečným spotrebiteľom a využívajú pritom aj logistické výhody schengenského priestoru. Namiesto komplikovaného pašovania hotových cigariet cez vonkajšie hranice EÚ dovezú výrobné technológie, tabak a ďalšie komponenty a cigarety vyrobia priamo na území Únie.

Schengen sa tak pre organizovaný zločin stal rovnakou logistickou výhodou ako pre legálny biznis. Slovensko pritom nie je pre zločinecké skupiny najlukratívnejším odbytovým trhom. Väčšina produkcie z odhalených nelegálnych fabrík podľa KÚFS smerovala do krajín západnej Európy, kde sú ceny legálnych cigariet výrazne vyššie.

„Z operatívnych zistení KÚFS vyplýva, že podstatná časť produkcie z odhalených nelegálnych výrobní na našom území bola určená na export do zahraničia. Keďže Slovenská republika je pre organizované skupiny cenovo menej lukratívnym trhom v porovnaní so západnou Európou, primárnym cieľom je maximalizácia zisku na trhoch s výrazne vyšším daňovým zaťažením tabakových výrobkov,“ uviedol úrad.

Deväť fabrík a rekordné záchyty

Premenu nelegálneho trhu od pašovania k výrobe potvrdzujú aj samotné zásahy finančnej správy.

KÚFS vlani odhalil deväť nelegálnych výrobní cigariet a zaistil tabakové výrobky, výrobné zariadenia a ďalšie dôkazy v hodnote takmer 62 miliónov eur, čo predstavovalo medziročný nárast o viac ako 400 percent. Podľa finančnej správy išlo o historicky najúspešnejší rok v boji proti nelegálnej výrobe cigariet.

Trend pritom pokračuje aj v tomto roku. Zistenia z razií na Slovensku a v okolitých krajinách potvrdzujú, že dnešné nelegálne výrobne už nemajú nič spoločné s improvizovanými dielňami. „Za nelegálnou výrobou a distribúciou cigariet stoja sofistikované a dobre organizované medzinárodné zločinecké skupiny. Nejde o izolované aktivity domácich jednotlivcov, ale o nadnárodné siete s jasne rozdelenými úlohami,“ približuje KÚFS.

Výrobné linky, rušičky signálu aj detektory sledovania

Organizované skupiny budujú profesionálne výrobné prevádzky vybavené technológiami porovnateľnými s legálnou priemyselnou výrobou.

Súčasťou odhalených fabrík sú kompletné výrobné linky vrátane sušičiek, odsávacích zariadení, priemyselných agregátov a ďalšieho technologického vybavenia, nechýba tiež manipulačná technika a kompletné logistické zázemie.

Vyšetrovatelia zároveň opakovane nachádzajú technológie, ktorých jediným cieľom je sťažiť odhaľovanie nelegálnych aktivít. Výrobne sú vybavené technikou na rušenie GSM, rádiových a Wi-Fi sietí. Výrobné haly bývajú vybavené zvukovou aj tepelnou izoláciou a spotrebu elektrickej energie maskujú pomocou vlastných priemyselných agregátov, aby nevzbudzovali pozornosť distribútorov energií ani bezpečnostných zložiek.

Pri nedávnej medzinárodnej operácii s krycím menom Hrom boli vo výrobných priestoroch v okresoch Trnava a Malacky zaistené aj letiskové skenery a zariadenia na vyhľadávanie GPS zariadení.

Spolu s výrobným zázemím sa vyvíja aj spôsob distribúcie. Ako pre agentúru SITA uviedol expert na nelegálny trh a bývalý vysokopostavený predstaviteľ Interpolu, Stefano Betti, čoraz väčší význam získava online predaj prostredníctvom sociálnych sietí, uzavretých komunikačných skupín a digitálnych platforiem.

Namiesto veľkých kamiónových zásielok sa tak častejšie objavuje distribúcia prostredníctvom veľkého množstva menších balíkov odosielaných priamo ku konečným zákazníkom, čo výrazne komplikuje ich odhaľovanie.

Slovensko kopíruje celoeurópsky trend

Vývoj na Slovensku zapadá do širšieho trendu v celej Európskej únii.

Podľa KPMG sa v roku 2025 v krajinách EÚ nelegálne spotrebovalo približne 41,8 miliardy cigariet, čo predstavuje 10,3 percenta celkovej spotreby. Po prvýkrát sa pritom najväčšou časťou nelegálneho trhu stali práve falšované cigarety, ktoré vytlačili tradičné pašovanie z tretích krajín.

Členské štáty prišli podľa odhadov o približne 16,7 miliardy eur na spotrebných daniach a DPH.

Nejde len o výpadok príjmov štátu

Na Slovensku prišiel podľa odhadov KPMG štátny rozpočet približne o 64 miliónov eur. Dôsledky však siahajú oveľa ďalej. Falšované cigarety vznikajú mimo legálneho výrobného a kontrolného systému. Nepodliehajú kontrole kvality ani dohľadu nad použitými surovinami a spotrebiteľ tak nemá žiadnu istotu, aký je obsah výrobku.

Nelegálny obchod zároveň predstavuje významný zdroj príjmov organizovaných zločineckých skupín. Je spojený s praním špinavých peňazí, daňovými podvodmi, nelegálnym zamestnávaním či vykorisťovaním pracovníkov. Príjmy z tejto činnosti môžu byť využívané aj na financovanie ďalších foriem závažnej organizovanej trestnej činnosti.


Zdroj: SITA.sk - Od pašovania k tajným továrňam. Organizovaný zločin mení biznis s cigaretami © SITA Všetky práva vyhradené.

Tagy: Cigarety nelegálne tabakové výrobky Nelegálny trh s cigaretami Pašovanie cigariet Tabakové výrobky