Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

14. apríla 2018

Parízek bol v dedine v Donbase, ktorú predtým ostreľovali z dela



Na archívnej snímke štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek.



Zdieľať
Na archívnej snímke štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek. Foto: TASR Jakub Kotian
Pyščevyk/Lebedynske 14. apríla (TASR) - Líniu kontaktu medzi znepriatelenými stranami na východe Ukrajiny pri dedine Pyščevyk si bol v piatok prezrieť štátny tajomník slovenského ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Lukáš Parízek. Sprevádzal ho jeho ukrajinský rezortný kolega Vasiľ Bodnar a pozorovatelia Osobitnej monitorovacej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). V misii na Ukrajine pôsobí aj 12 Slovákov.


Podľa pozorovateľov z OBSE od začiatku tohto roka došlo v Donbase k 12.000 prípadom porušenia dohôd z Minska. Iba vo štvrtok (12.4.) bolo takýchto prípadov 460, z toho 160 výbuchov. Bezpečnostní experti OBSE informovali, že počet útokov sa zvýšil približne od začiatku apríla – ozbrojenci využívajú lepšie počasie a dlhší slnečný svit. Lepší terén im umožňuje ľahšie presuny ťažkej vojenskej techniky.

"Veľkonočné prímerie trvalo približne 15 minút," poznamenal gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Žebrivskyj.

V okolí samotného Pyščevyku vidno z ciest na mnohých miestach zákopy. Schádzať zo spevnenej cesty sa neodporúča, keďže oblasť je zamínovaná.

Parízek navštívil aj obec Lebedynske, ktorej územie iba niekoľko hodín predtým zasiahla delostrelecká paľba. Nevyžiadala si zranenia, avšak v obci prerušila dodávky vody a elektriny. Delostrelecký útok v septembri 2014, ktorý zabil dve deti a dve mladé ženy, však bol pre dedinu prelomovým. Opustili ju prakticky všetky mladé rodiny s deťmi a doteraz sa nevrátili.

Osobitná misia OBSE pre Ukrajinu, ktorej členovia Parízka sprevádzali, vznikla v marci 2014 na žiadosť ukrajinskej vlády. Je to neozbrojená civilná misia, ktorá má za úlohu zverejňovať nezávislé správy o bezpečnostnej situácii a napomáhať dialógu medzi všetkými účastníkmi krízy na Ukrajine. Sídli v Kyjeve, avšak z celkovo 691 pozorovateľov v krajine je až 600 v Donbase. Slovensko bude v roku 2019 predsedať OBSE.

Štatút osobitnej misie sa podľa slovenského veľvyslanca pri OBSE Radomíra Boháča vyvíjal komplikovane, keďže musel byť výsledkom konsenzu všetkých 57 členských štátov organizácie.

"V tomto prípade všetci cítili, že jedine OBSE môže hrať kľúčovú úlohu, nikto iný," zdôraznil Boháč, ktorý považuje súčasný mandát OBSE za dostatočne silný. "Potvrdzuje to aj fakt, že táto misia každoročne získava z mimorozpočtových prostriedkov viac ako 100 miliónov eur, ktoré dávajú účastnícke štáty dobrovoľne," uviedol stály slovenský predstaviteľ pri OBSE a informoval, že organizácia má celkovo na Ukrajine takmer 1400 pracovníkov a jej misiu rešpektujú obe strany konfliktu.

Jedným z dvanástich slovenských pozorovateľov OBSE na Ukrajine je Tomáš Klopta, ktorý poukázal na každodenné straty na životoch a škodách na majetku ľudí žijúcich na línii kontaktu, kde dodnes dochádza k bojom medzi ukrajinskými silami a takzvanou Luhanskou ľudovou republikou a Doneckou ľudovou republikou. Klopta pripomenul aj situáciu ľudí, ktorí museli v dôsledku konfliktu na východe Ukrajiny opustiť svoje domovy. Podľa oficiálnych zdrojov je ich vyše milióna, pričom politológ Oleksij Haraň predtým pre TASR povedal, že toto číslo môže dosahovať až 1,8 milióna.

"Pracovníci OBSE o týchto udalostiach efektívne a objektívne informujú všetky členské štáty OBSE a týmto prispievame k ovplyvňovaniu jednotlivých strán a znižovaniu napätia na kontaktnej línii," vysvetlil Klopta.

Problémom podľa neho je, že aj po skončení bojov zostanú rozsiahle územia na východe Ukrajiny zamínované. "Aj naďalej ohrozujú civilistov, najmä deti a lokálnych obyvateľov, ktorí nemajú informácie... Tie míny prežívajú desiatky rokov aj po konflikte," skonštatoval Klopta a upozornil, že míny sa môžu premiestňovať aj pod vplyvom počasia. "Prídu povodne, prídu dažde, takže ak sa aj uložia na jednom mieste, o rok či dva môžu byť aj o päť kilometrov ďalej," vysvetlil. Dodal, že OBSE sa na kontaktnej línii snaží šíriť osvetu o problematike mín prostredníctvom škôl a tiež spoluprácou so samosprávami.

"Oceňujem náročnú a zodpovednú prácu medzinárodných pozorovateľov a kľúčovú úlohu misie pri stabilizácii situácie v regióne," zhodnotil Parízek.

OBSE má pozorovateľskú misiu aj na ukrajinsko-ruských hraničných priechodoch Gukovo a Doneck. EÚ podľa slovenského ministerstva zahraničných vecí už niekoľkokrát podporila rozšírenie pôsobnosti monitorovacej misie na celú ukrajinsko-ruskú hranicu, čo však Moskva odmietla.

Pozorovatelia počítajú počet prechodov cez hranicu a zaznamenávajú pritom napríklad počty ľudí v maskáčoch, s batožinou a podobne. Nemôžu však vyzvať vodiča na otvorenie nákladného priestoru auta.

Osobitný spravodajca TASR Jaroslav Bublinec

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Okolím Damasku otriasli výbuchy, obloha sa sfarbila do oranžova
<< predchádzajúci článok
Macron: V Sýrii bola prekročená pomyselná hranica