Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova    Regióny

31. októbra 2005

Pre 14 detí robí 130 buchiet



Milan, Erika, Katka, Lucka, Zuzka, Jožko, Peťko, Anka, Paľko, Janko, Paťka, Simonka, Nikolka a Paťko: to je štrnásť detí, ktoré majú rovnako milujúcu matku Annu Piliarovú z breznianskeho sídliska Mazorníkovo.



Zdieľať
„Najstarší Milan má 27 rokov a najmladšia Nikolka 12,“ vysvetľuje pani Anna. Trikrát sa jej narodili dvojičky. V jeden rok dokonca dvakrát za sebou! Keď sa pred 26 rokmi vydávala, chcela mať iba dve deti. „Prišli samy, spontánne. Neplánovali sme ich,“ hovorí s úsmevom. „Bola však iná doba. Človek mal robotu a hneď dostal aj byt. Ešte pred 12 rokmi, keď som mala posledné, sa za 100 korún dalo kúpiť to, čo dnes za 500.“ Napriek tomu si nesťažuje, hoci nemá prácu a jej manžel je celý týždeň na cestách s kamiónom. „Verím, že ešte bude dobre.“ Všetci, ktorí ju poznajú, jej to prajú. „Dvadsať rokov sme žili v činžiaku v Predajnej. Museli sme však z neho odísť, pretože nový majiteľ chcel, aby sme si ho za 750-tisíc korún odkúpili. Nemali sme toľko.“ Potom dva roky žili v podnájme v Brezne. „Nakoniec nám pomohol náš najstarší syn Milan, ktorý si zobral 400-tisícový úver. Tak sme si mohli kúpiť tento byt.“ Na svojho syna je právom hrdá a zároveň dodáva, že určitý nedostatok hmotných vecí robí ľudí lepšími. „Hlavne deti, ktoré nemajú všetko, na čo si pomyslia, si vedia viac vážiť život a veci v ňom.“ Pani Anna tvrdí, že nie je ťažké deti porodiť, ale ich vychovať. Aby sa jej to podarilo, musela mať dobrý systém. S každým dieťaťom, ktoré prišlo do prvej triedy, sa osobne učila. „Dôležitý je začiatok, potom si už deti vzájomne pomáhajú.“ Učí ich tak samostatnosti. Prejavuje sa i v tom, že dievčatá si od strednej školy samy žehlia veci. „Každá má svoju kôpku.“

Anna Piliarová vedie deti od malička k samostatnosti.


Varenie je však jej doménou. Na obed bežne pripravuje 130 buchiet. „Keď pečiem koláče, tak nie menej ako deväť plechov.“ Minulú sobotu však varil syn. „Už sa teším na guľáš, ktorý navaril,“ povedala nám, keď sa s nami lúčila. Predpokladali sme, že nájdeme ženu unavenú životom. Našli sme však usmievavú matku, pre ktorú sú deti jej životným šťastím.
Ján Krempaský,


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Mars vládne nočnej oblohe
<< predchádzajúci článok
Žilinského „fantóma“ už zaistili