Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

04. júna 2014

Profil politika, expredsedu a zakladateľa SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu



Dvojnásobný expremiér Mikuláš Dzurinda a exminister financií Ivan Mikloš dnes vystupujú z materskej SDKÚ-DS. Tento krok oznámia na dnešnej tlačovej konferencii. ...



Zdieľať
Mikuláš Dzurinda Foto: TASR/Štefan Puškáš
Bratislava 4. júna (TASR) - Dvojnásobný expremiér Mikuláš Dzurinda a exminister financií Ivan Mikloš dnes vystupujú z materskej SDKÚ-DS. Tento krok oznámia na dnešnej tlačovej konferencii. Dôvodom sú nenaplnené ambície strany.


TASR prináša profil politika, expredsedu a zakladateľa SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu.

Ing. Mikuláš Dzurinda, CSc. sa narodil 4. februára 1955 v Spišskom Štvrtku, okres Levoča. Vysokoškolské vzdelanie získal v roku 1979 na Fakulte ekonomiky dopravy Vysokej školy dopravy a spojov (VŠDS) v Žiline. Tam v roku 1988 ukončil externú vedeckú ašpirantúru a získal titul kandidáta vied. Absolvoval stáž na Inštitúte Adama Smith v Londýne (Veľká Británia).

Pracoval vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline, kde pôsobil od roku 1979 v oblasti ekonomického výskumu, v rokoch 1988-1990 ako riaditeľ pre informačné technológie na oblastnom riaditeľstve Československých štátnych dráh v Bratislave.

V rokoch 1991-1992 bol Mikuláš Dzurinda námestníkom ministra dopravy a spojov SR pre ekonomiku, od 16. marca do 13. decembra 1994 bol vo vláde Jozefa Moravčíka ministrom dopravy, spojov a verejných prác SR.

Politicky sa začal Mikuláš Dzurinda angažovať v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH) ako jeden z jeho zakladajúcich členov, pri ktorom zakladal klub a zväz dopravy. Od roku 1993 do júna 1998 bol podpredsedom KDH pre ekonomiku. Po vzniku Slovenskej demokratickej koalície (SDK) bol od 1. októbra 1997 jej hovorcom a od 4. júla 1998 jej predsedom. Začiatkom septembra 1999 oznámil Mikuláš Dzurinda svoj návrat do KDH a využil vtedy platný inštitút dvojitého členstva (SDK-KDH).

Dňa 17. januára 2000 avizoval verejnosti vznik nového politického subjektu - Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ). Dňa 14. februára 2000 vystúpil z KDH. Na ustanovujúcom kongrese SDKÚ 18. novembra 2000 ho zvolili za jej predsedu. SDKÚ sa v januári 2006 spojila s Demokratickou stranou a nový politický subjekt dostal názov SDKÚ-DS. Mikuláš Dzurinda sa zostal jej predsedom.

V roku 1992 Mikuláš Dzurinda zasadol do parlamentných lavíc. V roku 1992 bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR), od novembra 1994 do konca prvého volebného obdobia Národnej rady SR (NR SR) (1998) bol poslancom slovenského parlamentu a členom Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu.

Od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002 bol Mikuláš Dzurinda prvý raz predsedom vlády SR. Zostavil ju v koalícii so stranami SMK, SDĽ a SOP. V tomto období bol dvakrát poverený výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. Prvý raz v období od októbra 1998 do konca mája 1999 a potom v súvislosti s chorobou prezidenta SR Rudolfa Schustera od 3. júla 2000 do 31. júla 2000.

Po parlamentných voľbách 2002 poveril prezident SR Rudolf Schuster zostavením vlády Mikuláša Dzurindu dňa 27. septembra 2002. Prezident Schuster vymenoval 16. októbra 2002 novú vládu, ktorej predsedom sa druhýkrát stal Mikuláš Dzurinda. Jeho druhý koaličný kabinet bol zložený zo zástupcov KDH, SMK a ANO v závere roka 2005 stratil podporu poslancov za kresťanskú demokraciu a liberálov. Vo februári 2006 na protest nepredloženia a neschválenia zmluvy vo výhrade vo svedomí medzi SR a Vatikánom odišlo KDH z vlády (druhej vlády Mikuláša Dzurindu).

Po predčasných parlamentných voľbách 2006 získala SDKÚ-DS pod vedením Mikuláša Dzurindu 18,35 percenta hlasov a 31 poslaneckých kresiel v opozícii voči víťazovi volieb Robertovi Ficovi. Mikuláš Dzurinda bol predsedom vlády SR dve volebné obdobia, od 30. októbra 1998 do 4. júla 2006.

Vo voľbách do slovenského parlamentu 12. júna 2010 získala SDKÚ-DS 15,42 percenta hlasov a 28 poslaneckých kresiel. Vytvorila vládu spoločne so SaS, KDH a stranou Most-Híd. Oficiálnym kandidátom SDKÚ-DS na post predsedu vlády bola od 15. júna 2010 volebná líderka Iveta Radičová. Na čelo vládneho kabinetu SR sa Radičová postavila 8. júla 2010. Prezident SR Ivan Gašparovič nasledujúci deň 9. júla 2010 vymenoval do funkcií ministrov novej vlády, Mikuláš Dzurinda viedol rezort zahraničných vecí a ostal v pozícii predsedu strany. Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) napokon padla. Poslanci Národnej rady SR totiž neschválili rozšírenie dočasného eurovalu a kabinetu tak nevyslovili dôveru. Predčasné parlamentné voľby sa napokon konali 10. marca 2012. SDKÚ-DS v nich získala 6,09 percenta hlasov voličov - 11 kresiel v NR SR.

Mikuláš Dzurinda oznámil 12. marca 2012 po rokovaní straníckeho Prezídia, že sa na straníckom kongrese nebude uchádzať o post predsedu SDKÚ-DS. Dôvodom bol nepriaznivý volebný výsledok jeho politického subjektu. Aj keď formálne prestal byť Dzurinda predsedom až po kongrese, ktorý sa uskutočnil 19. mája 2012, už od marca 2012 stranu reprezentovala navonok Lucia Žitňanská.

V súčasnosti je Mikuláš Dzurinda poslancom NR SR. Je členom Zahraničného výboru NR SR a Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.

Mikuláša Dzurindu zvolili 12. februára 2004 v španielskom Madride na Stretnutí lídrov (najvyšší rozhodovací orgán) Kresťansko-demokratickej internacionály (CDI) za viceprezidenta CDI, európskeho subjektu, ktorý združuje politické strany a organizácie kresťanského a ľudového charakteru z celého sveta.

Od mladosti sa aktívne venuje športu, jeho koníčkom je najmä vytrvalostný beh, tenis, stolný tenis a futbal. V roku 2002 mu vyšla kniha s názvom Kde je vôľa, tam je cesta. Na Žilinskej univerzite (ŽU) si Mikuláš Dzurinda prevzal 17. septembra 2003 čestný titul Doctor honoris causa. Titul mu udelila Vedecká rada ŽU na svojom májovom zasadnutí na návrh vedenia univerzity pri príležitosti 50. výročia akademickej existencie univerzity, na ktorej (bývalá VŠDS) aj vyštudoval.

Dňa 13. mája 2014 Mikulášovi Dzurindovi vo Viedni udelili Veľkú cenu Leopolda Kunschaka, ktorúsi prevzal z rúk vicekancelára a ministra financií Rakúska Michaela Spindeleggera.

Je ženatý a s manželkou Evou a má dve deti.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Ekocentrum v obci Rudlov dáva prácu Rómom už siedmy rok
<< predchádzajúci článok
Chuť Slovákov nakupovať naďalej rastie, silný dopyt pomáha ekonomike