Recenzia: Pavol Országh Hviezdoslav: Časy, časy, mrcha časy… premiérovo na doskách SND

Po mnohých vynikajúcich predstaveniach, ktoré boli uvedené pod hlavičkou divadla Teatro Colorato si „odskakuje“ do priestoru, ktorý je pre poéziu priam určený.  Je ním tzv. Modrý salón Slovenského národného divadla, ktorého iniciátorom bol vtedajší riaditeľ činohry SND Štefan Bučko a neskorším realizátorom súčasný riaditeľ Roman Polák.

Divák v hľadisku Modrého salóna zrejme zavníma, že za každú cenu nie je potrebné príliš „modernizovať“, hoci účinkujúci Peter Pavlík, Andrej Remeník a Štefan Bučko priniesli na javisko práve tvárnosť poézie. Možno by aj samotný Pavol Országh bol pyšný na svojich zverencov, keďže ešte aj pán František Zvarík vo svojich karikách nakreslil vtedy ešte mladému Bučkovi na límci košele bodkovanú mašľu, ktorá bola pre Hviezdoslava charakteristickou.

Tvorcovia inscenácie Časy, časy, mrcha časy vynášajú na svetlo Hviezdoslavove básnické diela, akými sú Pomsta mŕtvych, Deľba dedičstva, Noc je, Nový svet a rovnomennú pasáž Časy, časy, mrcha časy, kedyže sa polepšíte... zo zbierky Letorosty.

Traja herci tak na javisku SND predostreli stále aktuálny problém vzťahov, tak rodinných, ako aj osobných. Darmo si budeme nahovárať, že je to dnes inak, ak to nie je dokonca horšie. Kedysi si básnik uvedomoval potrebu svedomia, úcty k mŕtvym, nezmyselnosť honby za majetkom, no najmä konečnosť života... Dnes žijeme s mobilným telefónom, počítačom ... a nahrádzajú nám dušu, srdce i obyčajnú ľudskosť. Peter Weinciller je unikátnym principálom, autorom a režisérom najmä preto, že sa nebojí odkrývať tabuizované témy, že sa nebojí spájať staré a nové, prináša na javisko poéziu, ktorá síce nie vždy hladí, ale v každom prípade otvára oči. Časy, časy, mrcha časy preto nie sú predstavením pre diváka, ktorý by neprišiel s otvoreným srdcom.

Tento tvorivý tím uvádza v Modrom salóne aj iný titul podobného charakteru - filozoficko-poetickú hru Karola Wojtyłu: Lúče otcovstva.  Bolo by teda na mieste, aby divák nahliadol aj do útrob básnikov a nevzdal to pri prvom nepochopení verša či myšlienky. V prípade hviezdoslavovskej inscenácie ide aj o vtipné a priam artistné stvárnenie tak vážnych tém, kedy človeku nezostáva nič iné, ako zasmiať sa doslova aj na morbídnosti obrazu, pretože nadhľad, aký títo umelci na javisko prinášajú uvoľňuje emócie, pôsobí dlho, no najmä natrvalo.

Réžia: Peter Weinciller 
Dramaturgia: Miriam Kičiňová 
Pohybová spolupráca: Michal Dudáš
Scéna a kostýmy: Markéta Plachá
Hudobná spolupráca: Vladimíra Široká

Účinkujú: Štefan Bučko, Peter Pavlík, Andrej Remeník 

Najbližšie predstavenia:       17. mája 2017 o 19:30

20. júna  2017 o 11.00 

v Novej budove SND v Bratislave

Autor recenzie: Jana Jurkovičová