Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

07. mája 2014

Rozhovor: Generácia MY predkladá problém závislosti, no aj vieru v to, že sa dá aj inak



Mladá a talentovaná autorka knihy Generácia MY, Kamila Šebestová, si už od prvých odborných kritikov, medzi ktorých patrí aj Ľubomír Feldek, vyslúžila titul predstaviteľky novej autorskej generácie.



Zdieľať
Rozhovor: Generácia MY predkladá problém závislosti, no aj vieru v to, že sa dá aj inakJej kniha sa príznačne nazýva Generácia MY a nesie v sebe okrem jemnosti, dokumentárnosti a autentickosti aj dávku nádeje, ktorú práve mladá generácia potrebuje. Kamila Šebestová je sama dcérou prekladateľa, teatrológa a autora Juraja Šebestu, a zrejme niekde tam je aj veľký vplyv na myslenie mladého človeka, ktorý dokáže efektívne využívať čas a byť pritom prínosom aj pre iných...Generácia MY a Kamila Šebestová sa predstavia v nasledujúcich riadkoch.
 
Kde a ako vznikol motív?
 
Zo života, presne tak, ako vzniká väčšina motívov spisovateľov...Sadla som si za počítač ako inokedy, a myslela som si, že zasa niečo začnem a vznikne dvadsať strán...Zrazu ma to však chytilo, a videla som v tej téme zmysel. Síce, možno trochu aj výchovný, čo nebol pôvodne môj cieľ, ale hlavne autentický a realistický...Stále som vymýšľala nové a nové kapitoly...
Chcela som ale upozorniť na to, že sa to deje. Nie však výlučne problém so závislosťou, ale všetko okolo...Rozhodla som sa, že knihu napíšem pre ľudí v mojom veku, pretože je málo vecí pre nás...Tak vznikla Generácia MY...
 
Ľudí baví, a ak sa človek do nej začíta, nepustí ju z rúk, kým ju nedočíta. Kamilka, študuješ v zahraničí, je to teda problém, ktorý vnímaš vo svojom prostredí častejšie? Ako veľmi sa ťa dotýka táto téma?
 
Mňa sa to našťastie nedotýka osobne, ale skôr som tieto problémy videla všade naokolo a zaujímali ma sociálne témy a téma závislosti...Poznám ľudí, ktorých sa však problém priamo týka, vidím ich, pozorujem...Samozrejme, nebavím sa s ostatnými len kvôli písaniu a objavovaniu, ale je to ruka v ruke...Rada sa pozerám okolo seba a vnímam svet. Baví ma objavovať veci.
 
Kedy si začala písať, keďže stále si mladulinká a už máš za sebou knihu?
 
Prvý príbeh o psíkovi som napísala na písacom stroji už vtedy, keď som sa naučila písmenká... Máme aj fotografiu, ako sedím za písacím strojom a niečo ťukám, ktorá je pre nás veľmi symbolická. Chcela som stále niečo tvoriť, vymýšľať...Čítala som, písala a dospela som do bodu, kedy sa mi postupne darilo vytvárať príbehy... Predtým, asi v dvanástich rokoch, som začala vytvárať príbehy, ale viac menej bez konca...Vždy ma to prestalo baviť. V prípade Generácie MY to bolo niečo iné...
 
Čiže, dospela si zrejme do určitej fázy, kedy si uvedomuješ aj hodnotu takto napísaného slova, ktoré je odovzdané veľa ľuďom. Ozaj, čo rodina na tvoju tvorbu a možno aj tému knihy?
 
Pri písaní mi nikto nepomáhal, ale keď som to napísala, boli moji prví kritici a vzhľadom na tému to bolo trochu náročné, pretože si mysleli, že je to autobiografické...Musela som veľa vysvetľovať, potom prišli na rad priatelia, keď si to prečítali, bol to boom... Podľa mňa si všetci mysleli, že som fetovala, teda ako Alica v knihe...Ale, to nie je pravda, chcela som práve na ten problém poukázať... Stále som im hovorila, aby sa v tom nehľadali...To bol prvý impulz...
Čo sa však týka písania, nikdy inšpirácia rodičmi nebola vedomá, ale asi to tam niekde bude, keďže môj otec stále cez víkendy písaval...Možno sa to od toho odvíjalo...Mama robí personalistiku, takže má za úlohu motivovať ľudí v práci a prenáša to aj na nás. Obaja ma však veľmi podporovali a som im za to vďačná...


Kamila Šebestová
 
Už sme spomínali tvoje štúdium v zahraničí... priblíž ho trošku čitateľom...
 
Som na strednej škole, ale povedzme si, koho baví všeobecné vzdelanie...Študujem v Nemecku v Bavorsku vo Weidene, ľudia sú tam milí a nemajú predsudky. Študujem v nemčine. Tu na Slovensku som na anglickom „biligvále“, a do Nemecka som išla za poznaním nemčiny, aby som mala druhý jazyk...Čím viac som v tej krajine, spoznávam ľudí, učím sa jazyk, nadväzujem kontakty čítam v nemčine... Čo sa týka prijatia, myslím si, že Nemci sú veľmi otvorení...Závisí to od človeka a ak človek dobre pristupuje k nim, sú aj oni...
 
Čo plánuješ ďalej?
 
 Mňa by bavila študovať žurnalistika, ale rozhodla som sa pre psychológiu, popritom by som chcela robiť žurnalistiku...Robím do Inspire, kde som nedávno nahrávala aj rozhovor s Petrom Lipom... Vytipujem si ľudí, a potom pripravím materiál... Prispievam však aj poviedkami, článkami...Zatiaľ však ale ako hlavné štúdium, psychológia...
 
Kto boli tvoji prví kritici knihy okrem tých, ktorých sme spomínali?
 
Ja som sa bála trochu tej témy, no napokon boli všetci šťastní...Ja som to písala nie vcelku, ale po každej kapitole som to posielala kamarátke, ktorá ma vždy povzbudila...Spolu sme to pokrstili Radlerom...Veľa ľudí mi však vyčíta naivný záver...
 
Prečo? Je toho tak málo, aby si človek prečítal niečo pozitívne...Zvlášť v prípade tak mladých ľudí...
 
Je to individuálne a ja sama sa stretávam s ľuďmi, ktorí sa trápia so závislosťami...Poznám takých ľudí, a je mi to ľúto...Moja kniha nemá byť výchovná, je to príbeh a som vďačná za každého čitateľa. Páčila sa veľa ľuďom, písali mi pozitívne recenzie...Teším sa tomu a motivuje ma to ďalej...Rada skáčem v rámci žánru, čo je možno aj zdrojom dynamiky deja...Problém, ktorý spracovávam je však veľmi zásadný ...

Autor: Jana Jurkovičová

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Rozhovor: Niekedy stačí vhodný spôsob, kľúčová téma a umenie sa stáva účinným... (28. 3. 2014)
 Rozhovor: Festival českého divadla v Štúdiu L+S navštívilo 1600 divákov (23. 11. 2013)
 Rozhovor: Šancu tu dostávajú nielen skupiny, ale aj jednotlivci (6. 11. 2013)
 Rozhovor: Nielen história, ale najmä súčasnosť patrí českému divadlu v Štúdiu L+S (2. 11. 2013)
 Rozhovor: Adrienu Bartošovú determinuje kvalitná hudba s výpovednou hodnotou (27. 10. 2013)
 Rozhovor: Čarovný svet Alfréda Swana poézia obohacuje vo veľkej miere (25. 10. 2013)
 Festival Astorka 2013: Čajka, ale aj nesmrteľná žena s iniciálkami MM si podmania publikum (14. 10. 2013)
 „Divadlo by malo fungovať bez narušenia kontinuity“, hovorí Viki Janoušková (22. 9. 2013)
 Rozhovor: Dramaturgička Darina Abrahámová prešla skúškou ohňom, ale vníma ju ako prospešnú „Rastie každou novou výzvou“... (13. 9. 2013)
 Rozhovor: Divadelná hra-be-ce-da ako recept na tvorivosť (30. 7. 2013)



nasledujúci článok >>
Bratislavské hudobné slávnosti vstupujú do jubilejného 50. ročníka
<< predchádzajúci článok
Najlepšie je byť matkou vo Fínsku, najhoršie v Somálsku