Streda 4. novembra 2026, meniny má Karol

Bratislava 5 °C

Všetky rubriky

Spravodajstvo

Šport

Kultúra a zábava

Magazín

Služby

Rozhovor: Karol Trnka sprostredkúva nevidiacim realitu vidiacich

Karol Trnka vyštudoval filmovú produkciu, venoval sa práci v dabingovom štúdiu, občas ho vídať vo vtipných reklamách či v Ordinácii v Ružovej záhrade vo vedľajších úlohách.

Zdieľať

Karok Trnka
Nie je herec, no hercom rozumie a v súčasnosti sa venuje najmä práci, ktorá slúži nevidiacim, ktorí milujú umenie, teda audiokomentáru. Sprostredkúva takýmto spôsobom umelecký zážitok tým, ktorí sami nemajú možnosť vidieť tvorbu ostatných. Načiera do studnice filmovej tvorby a volí to najvhodnejšie a najžiadanejšie, aby nevidiaci a slabozrakí mali taký istý zážitok ako zdraví ľudia.V nasledujúcom rozhovore Karol Trnka prezradí, čo to obnáša..
 
Najskôr sa dotknem vôbec obsahu a spôsobu tvorby audiokomentára pre nevidiacich. Rozprávaš sa pred tým s postihnutými o ich potrebách, či používaš naučené a akýsi inštinkt?
Prvé filmy ktoré boli takto ošetrené pred rokmi som robil podľa manuálu ITC– Britská rada pre vysielanie
To bol dobrý základ a východisko z, ktorého som vychádzal. A s ohľadom na okolnosti za akých vznikali tie prvé, na konzultovanie nebol čas a ani podmienky. Keď už bolo hotových niekoľko titulov, tak som si ich nechal “skontrolovať v Levoči” u slečny Zemčákovej. Reakcia bola pre mňa uspokojivá. Dnes, keď sa koordináty o niečo zlepšili a v Bratislave sa v Mestskej knižnici vďaka slečne Záhoranskej začalo premietať pre nevidiacich, konzultujem s nimi o čosi viac. Teraz chystám ďalšie tituly a už som dohodnutý na “kontrolné projekcie”, a až po spracovaní pripomienok pristúpime ku samotnej nahrávke.
Praxou sa ale stále učím a inštinkt, ktorý spomínaš, je skôr selekcia možností, čo je vlastne v tom danom okamihu najdôležitejšie. A to je na tom najťažšie vzhľadom k forme, ktorá je nekompromisne určujúca.
 
Vypočula som si mnohé názory, tituly, hercov, ktorí to robia. Robia to z presvedčenia a z lásky…
Páchať dobro je povinnosťou každého z nás. Nech si to každý preberie sám. Je to vždy povznášajúci pocit, keď v sebe práca nesie túto nadhodnotu.
 
Aké ohlasy máš od samotných nevidiacich?
Samozrejme že sa tešia každému novému titulu. Nestretol som sa ešte z vyložene negatívnou reakciou.
Našťastie, úprimné potľapkanie po pleci nezovšednie.
 
Hlasy, ktoré komentáre načítavajú, poznajú nevidiaci aj z načítaných kníh, sú im teda blízke.Musí to byť pre nich zážitok…
Je už teraz pre mňa skôr zábavné, sledovať ich bezprostrednú reakciu. Považujem totiž audiokomentár za fullkontaktnú disciplínu. Pri nej sa na báze spoločnej emócie, ktorú v sebe nesie film, vidiaci dozvedia, čo je vlastne v živote dôležité.
 
 
Kde vlastne u teba skrsla tá myšlienka, robiť niečo také?
Bola to zhoda okolností. V mojej blízkosti sa nachádza osoba, ktorá postupne stráca zrak a v súčasnosti je už skoro slepá a jeden novinový článok o filme Horem pádem, ktorý bol v Čechách ako prvý takto ošetrený. To bol prvý impulz. A, samozrejme, že ma to zaujalo z literárneho hľadiska.
 
S kým pri príprave audiokomentárov spolupracuješ, to je pre čitateľa vždy zaujímavé…
Keď to zoberiem chronologicky. Prvá bola Milka Vašáryová, potom Petra Palevičová, ešte stále spolupracujem z Adelou Banášovou a s Juditou Hansman. Mám ale pripravené projekty, kde chcem osloviť viacerých z umeleckej branže. Uvidíme, ako to všetko dopadne.
 
Kto je tebou oslovovaný najčastejšie. Viem, že Janko Gallovič s tebou spolupracoval predtým aj častejšie, pokračuje aj vaša niekdajšia splupráca?
S Jankom sme sa stretávali hlavne v dabingu. A pokus o CD šanzónov prevalcovali okolnosti. Som ale presvedčený, že sa pri takýchto projektoch opäť stretneme.
 
Na aké druhy filmov, tvorby, sa zameriavaš?
Výber je podmienený okolnosťami. Vždy sa snažím, aby cesta k týmto titulom bola pre nevidiacich čo najjednoduchšia. To znamená, distribúcia DVD, pri ktorej sa “zveziem”. Vlastne, nateraz všetky filmy takto ošetrené, vyšli v edícii Petit Press a SFU. Financie zháňam kde kade. Zatiaľ mi vyšli v ústrety ľudia z HP a v súčanosti som uspel v Nadácii Orange – Kultúra bez bariér. A hlavne, vďaka nim mám pocit, že sa už ľady pohli o ďalšie tituly.
 
Videla som, že sú to aj staré filmy z SFÚ…rozprávky…čiže, aj pre deti…
Chystám v spolupráci s SFU ďalšie rozprávky. Čakám, ako dopadne moja žiadosť o grand v Audiovizuálnom fonde. Ak to vyjde, odkrojíme z toho rozprávkového koláča riadny kus.
 
Možno práve v nich si vychovávaš budúcich zákazníkov…
Ja dúfam, že o nejakých dvadsať rokov technológie postúpia tak ďaleko, že audiokomentár už nebude treba a stane sa skôr literárnou pomôckou pre scenáristov. No, špeciálne pred touto úlohou mám rešpect
 
Autor: Jana Horváthová, Autor foto: zivot.sk

Súvisiace články

Prečítajte si tiež