Rozhovor: Sólistka Linda Ballová sa učí aj cudzie jazyky s ľahkosťou
Linda Ballová je síce eštelen poslucháčka piateho ročníka VŠMU, ale ako sólistka už stvárnila nejednu hlavnú postavu.
Spievala Mařenku v Predanej neveste, na festivale Smetanova Litomyšl 2009 vystúpila ako Milada v opere Dalibor, nechýba ani na našej opernej scene, v Ostrave a v Košiciach. Vždy, keď sa zúčastní súťaže, prinesie cenu. No, nielen to, je totiž vnímaná ako jedna z mála, ktorá svoju postavu nielen odspieva s noblesou, ale aj precíti a odohrá s pôvabom. Linda Ballová je teda budúca operná diva, hoci je zatiaľ len študentka.
Linda, označujú vás za opernú umelkyňu, ktorá má dramatický prejav. Fascinuje vás na opernej postave aj herecká stránka, zamýšľate sa nad ňou? Mnohí sólisti totiž dávajú dôraz najmä na spevácke spracovanie...
Ranné rozospievanie sa, skúšky, večer predstavenia...Toto všetko tvorí náplň vašich dní. Je čas aj na zábavu, alebo aj ten venujete rozšíreniu si obzorov a sledovaniu svojich operných kolegov v predstaveniach?
To som ešte nepočula, ale je to isto devíza, taka schopnosť “žiť v každom jazyku… Chystáte sa po skončení štúdia zakotviť v angažmá, alebo dáte prednosť "voľnej nohe"?
Ako si chránite hlasivky a formu?
Veľa cestujete. Zvykli ste si na to už, alebo sa cítite občas unavená?
Tak to nemáte veľkú radosť z cesty... Ktorá krajina vás teda aspoň láka najviac?
Najviac ma lákajú Francúzsko, Rusko, Izrael a Japonsko.
Často absolvujete predspievania v zahraničí? Vo vašom životopise sa píše, že zo súťaží vždy prinášate vítazstvá...
Neviem posúdiť, či je to často alebo nie. Pokiaľ nie ste svetovou hviezdou, predspievania patria k speváckym roliam tak, ako konkurzy k hereckým. Bez toho to nejde. Aj predspievanie, v ktorom neuspejete, vás môže posunúť ďalej a to nie len cennou skúsenosťou, ale aj tým, že sa napríklad o vás vie. Niekomu sa nemusíte hodiť do aktuálnej role, ale môže si vás uchovať pamäti pre inú.
Podarilo sa mi uspieť vo viacerých súťažiach, ale v kútiku duše dúfam, že tá dôležitá má ešte len prísť.
Ktoré si najviac vážite?
Vždy je pre mňa najdôležitejšia tá aktuálna, lebo patrí k času a vývoju, v ktorom sa práve nachádzam.
Autor: Jana Horváthová, Foto: Tamara Černá SofiG
Linda, označujú vás za opernú umelkyňu, ktorá má dramatický prejav. Fascinuje vás na opernej postave aj herecká stránka, zamýšľate sa nad ňou? Mnohí sólisti totiž dávajú dôraz najmä na spevácke spracovanie...
Každá postava v opere má mať svoju dušu. Ja sa ju snažím nájsť. Momentálne žijeme v dobe, kedy sa spevácke a herecké spracovanie stávajú takmer rovnocennými, a ak chce byť spevák úspešný, musí zvládnuť obe stránky. Mňa veľmi baví stať sa večer niekým iným, cítiť a vnímať život očami inej postavy. Vtedy zabúdam na to, že som Linda Ballová, ktorá spieva v divadle tú ktorú rolu. Som Milada, Mařenka, Donna Anna so svojimi pocitmi, starosťami a životom..
Spievanie a všetko s ním spojené ma baví, robí mi radosť, a je to pre mňa okrem práce aj koníček. Samozrejme, že si človek rád oddýchne aj mimo, napr. sa momentálne učím lyžovať a rada si prečítam dobrú knihu. Ale myslím si, že mimo pódia som človek ako každý iný. Do divadla chodím rada, pretože si z každého predstavenia odnesiem vždy niečo nové, s čím pracujem. Sledovanie predstavení, a to nie len operných, je jedna z najpríjemnejších foriem vzdelávania sa a dokáže byť nevyčerpateľným zdrojom motivácie k ďalšej práci.
Študujete piaty ročník VŠMU, sólový spev. Máte nevídané úspechy a už na vašom hlase je poznať, a to bežne po reči, že je školený. Stretávate sa často s otázkami na takúto adresu. teda, či ste operná speváčka...
Ani nie, ľudia majú momentálne dosť vlastných problémov a nie riešiť, kto má aký hlas... S takouto otázkou som sa nestretla. Nepochybne je to však poznať na mojom smiechu. To sa niekedy otočí celý hypermarket :-)))
To je milé, ozaj. A isto sa ozvú aj neprajníci, ktorí by určite taký hlas prijali… A, čo taliančina a vy, keďže je to “operná svetová reč”... Alebo už nie?
Dnes je taliančina taká istá operná reč ako napríklad aj francúzština, ale faktom je, že Taliansko je považované za "kolísku" opery. Taliančinu sme mali na Konzervatóriu aj na VŠMU povinnú. Ja sa s ňou stretávam skôr pri spievaní, než pri bežnej komunikácii. Ale pre každého speváka je lepšie poznať aspoň základy. Okrem toho, hudobné názvoslovie je v taliančine, čo ju predurčuje byť akýmsi hudobníckym esperantom.
Iné jazyky?
Vždy ma fascinovali svetové jazyky. Začala som sa učiť japončinu, gréčtinu, turečtinu, španielčinu, ale len ako samouk a na takej úrovni aj zostali. Fascinuje ma jiddiš, v ktorej som spievala klezmer. Chodila som na bilingválne gymnázium, kde som sa naučila výborne angličtinu a nemčinu. Spieva sa mi najlepšie vo francúzštine a v ruštine. Svet opery je univerzálny a nepozná hranice. Výslovnosť jazyka musím zvládnuť rovnako, či ma obsadia ako Rusalku v Prahe, Toscu v Taliansku alebo Katrenu z Krútňavy v Bratislave. Našťastie, schopnosť učiť sa jazyky ide asi ruka v ruke s hudobným sluchom.
Študujete piaty ročník VŠMU, sólový spev. Máte nevídané úspechy a už na vašom hlase je poznať, a to bežne po reči, že je školený. Stretávate sa často s otázkami na takúto adresu. teda, či ste operná speváčka...
Ani nie, ľudia majú momentálne dosť vlastných problémov a nie riešiť, kto má aký hlas... S takouto otázkou som sa nestretla. Nepochybne je to však poznať na mojom smiechu. To sa niekedy otočí celý hypermarket :-)))
To je milé, ozaj. A isto sa ozvú aj neprajníci, ktorí by určite taký hlas prijali… A, čo taliančina a vy, keďže je to “operná svetová reč”... Alebo už nie?
Dnes je taliančina taká istá operná reč ako napríklad aj francúzština, ale faktom je, že Taliansko je považované za "kolísku" opery. Taliančinu sme mali na Konzervatóriu aj na VŠMU povinnú. Ja sa s ňou stretávam skôr pri spievaní, než pri bežnej komunikácii. Ale pre každého speváka je lepšie poznať aspoň základy. Okrem toho, hudobné názvoslovie je v taliančine, čo ju predurčuje byť akýmsi hudobníckym esperantom.
Iné jazyky?
Vždy ma fascinovali svetové jazyky. Začala som sa učiť japončinu, gréčtinu, turečtinu, španielčinu, ale len ako samouk a na takej úrovni aj zostali. Fascinuje ma jiddiš, v ktorej som spievala klezmer. Chodila som na bilingválne gymnázium, kde som sa naučila výborne angličtinu a nemčinu. Spieva sa mi najlepšie vo francúzštine a v ruštine. Svet opery je univerzálny a nepozná hranice. Výslovnosť jazyka musím zvládnuť rovnako, či ma obsadia ako Rusalku v Prahe, Toscu v Taliansku alebo Katrenu z Krútňavy v Bratislave. Našťastie, schopnosť učiť sa jazyky ide asi ruka v ruke s hudobným sluchom.
To som ešte nepočula, ale je to isto devíza, taka schopnosť “žiť v každom jazyku… Chystáte sa po skončení štúdia zakotviť v angažmá, alebo dáte prednosť "voľnej nohe"?
To ešte neviem, oboje má svoje výhody aj nevýhody.
Ako si chránite hlasivky a formu?
Dnešní speváci si už neomotávajú hlavu šálom ani nehltajú surové vajíčka :-) Ale každý spevák musí dodržiavať určitú hlasovú hygienu a ja nie som žiadna výnimka. Hlasový kľud pred ťažkým predstavením, oddych a relax sú nevyhnutné. Najdôležitejší je pre mňa spánok a dostatok tekutín. Tesne pred predstavením si musím nájsť čas na to, aby som bola sama a mala možnosť sa maximálne sústrediť na výkon.
Veľa cestujete. Zvykli ste si na to už, alebo sa cítite občas unavená?
Nenávidím cestovanie. V dopravných prostriedkoch mi býva zle. Chýbajú mi moji blízki. Cestovanie je však jediný spôsob ako sa dopraviť na vysnívané scény.
Tak to nemáte veľkú radosť z cesty... Ktorá krajina vás teda aspoň láka najviac?
Často absolvujete predspievania v zahraničí? Vo vašom životopise sa píše, že zo súťaží vždy prinášate vítazstvá...
Neviem posúdiť, či je to často alebo nie. Pokiaľ nie ste svetovou hviezdou, predspievania patria k speváckym roliam tak, ako konkurzy k hereckým. Bez toho to nejde. Aj predspievanie, v ktorom neuspejete, vás môže posunúť ďalej a to nie len cennou skúsenosťou, ale aj tým, že sa napríklad o vás vie. Niekomu sa nemusíte hodiť do aktuálnej role, ale môže si vás uchovať pamäti pre inú.
Podarilo sa mi uspieť vo viacerých súťažiach, ale v kútiku duše dúfam, že tá dôležitá má ešte len prísť.
Ktoré si najviac vážite?
Vždy je pre mňa najdôležitejšia tá aktuálna, lebo patrí k času a vývoju, v ktorom sa práve nachádzam.
Autor: Jana Horváthová, Foto: Tamara Černá SofiG
Súvisiace články
Kultúra
Rozhovor: Študenti VŠMU sa rozhodli divadelnému divákovi povedať viac
Poslucháči VŠMU vytvorili a pokrstili publikáciu Divadlo.BA! Tento "divadelný bedeker" vydali tri študentky Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení.
Gala
Nikita Slovák: „Uznávaný aj zatracovaný“...
Rozhovor: Nikita Slovák, režisér, všestranný umelec a výnimočný človek, s ktorým sa dá baviť na akúkoľvek tému.
Gala
Rozhovor: Sisa Michalidesová je človekom, ktorého choroba nezlomila
Sisa Michalidesová je unikum vo svojej oblasti. Od detstva inklinovala k umeniu, no škrt cez životnú cestu jej spôsobilo onkologické ochorenie, ktoré ju zastihlo v rozkvete.
Kultúra
Rozhovor: Judita Hansman vo svojom tíme víta talenty
Prešporské divadlo je - pomerne - mladé profesionálne divadlo fungujúce na báze občianskeho združenia, bez stáleho hracieho priestoru, ale zato so stále - chválabohu - zväčšujúcou sa diváckou verejnosťou.
Kultúra
Rozhovor: Peter Pavlac dokáže s textom čarovať
Peter Pavlac, autor a dramaturg je talentovaný človek, ktorý dokáže s textom čarovať. Veď, len si spomeňme na Veľké šťastie Slančíkovej – Timravy v SND…
Gala
Rozhovor: Juraj Benčík je človek, ktorý sa nebojí hovoriť nahlas...
Nedávno sme jeho meno spomenuli a priniesli s Jurajom Benčíkom rozhovor. Dnes je tu opäť, pretože ešte svojho času boli plány na rozhlasovú reláciu kritického charakteru s týmto človekom, no život to zariadil inak.