Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

10. januára 2011

ŠPANIELSKO: Rebeli z ETA vyhlásili trvalé prímerie



Lídri separatistickej organizácie Baskická vlasť a sloboda (ETA) vyhlásili v pondelok trvalé prímerie, ktoré sa ...



Zdieľať
alfredo perez rubalcaba španielsky minister vnútra Alfredo Perez Rubalcaba v reakcii na vyhlásenie ETAFoto: SITA/APMADRID 10. januára (WEBNOVINY) - Lídri separatistickej organizácie Baskická vlasť a sloboda (ETA) vyhlásili v pondelok trvalé prímerie, ktoré sa môže aj medzinárodne overiť. Stalo sa tak tri mesiace po tom, ako organizácia oznámila ukončenie ozbrojených útokov. ETA podľa oficiálneho dokumentu organizácie vyhlasuje trvalý a všeobecný pokoj zbraní, ktorý môže overiť medzinárodné spoločenstvo. Separatisti hovorili o prímerí už neraz, následne ho však vždy porušili. Španielska vláda preto tieto vyhlásenia odmieta komentovať. Madrid tvrdí, že bude hodnotiť činy a nie slová.


"Toto je vierohodný záväzok ETA ukončiť ozbrojenú konfrontáciu," uvádza sa v stanovisku napísanom v anglickom, španielskom a baskickom jazyku. "ETA vyzýva vládu Španielska a Francúzska, aby nadobro ukončili všetky represívne opatrenia a aby prestali popierať baskickú krajinu," dodáva dokument.

Cieľom vyše 40 rokov trvajúcej násilnej kampane ETA je vytvorenie nezávislého štátu na území severného Španielska a juhozápadného Francúzska. Prvú vraždu organizácia vykonala v auguste 1968, odkedy jej členovia pripravili o život 829 ľudí. Európska únia a Spojené štáty zoskupenie považujú za teroristickú organizáciu.

História teroristickej skupiny ETA
Lídri separatistickej organizácie Baskická vlasť a sloboda (ETA) vyhlásili v pondelok trvalé prímerie. Agentúra SITA prináša krátky prehľad kľúčových udalostí v histórii tohto zoskupenia.

31. júla 1959
Skupina baskických nacionalisticky orientovaných študentov zakladá počas diktatúry Francisca Franca organizáciu Baskická vlasť a sloboda (ETA).

27. júna 1960
Pri výbuchu bomby na železničnej stanici v San Sebastiáne zahynulo malé dieťa. Vláda z útoku obvinila ETA, tá však vyhlásila, že s ním nemá nič spoločné.

7. júna 1968
Prvý útok, ku ktorému sa ETA verejne prihlásila. Členovia tejto teroristickej skupiny zastrelili policajného šéfa mesta San Sebastián.

20. decembra 1973
Pri útoku ETA v Madride zahynul premiér Luis Carrero-Blanco, o ktorom sa predpokladalo, že sa stane Francovým nástupcom.

15. októbra 1977
Španielska vláda vyhlásila dva roky po páde Francovho režimu amnestiu pre všetkých politických väzňov vrátane členov ETA.

19. júna 1987
Doteraz najvražednejší útok ETA. V nákupnom centre v Barcelone zahynulo 21 ľudí, ďalších 45 bolo zranených.

12. júna 1997
Po únose a vražde mladého baskického politika Miguela Ángela Blanca vyšli do ulíc protestovať proti ETA milióny Španielov.

22. marca 2006
ETA vyhlásila "trvalé prímerie", po ktorom s ňou začala španielska vláda rokovať o riešení baskickej otázky.

30. decembra 2006
ETA sa prihlásila k útoku na madridskom letisku, pri ktorom boli zranení dvaja policajti a dvaja civilisti.

2. januára 2007
Španielsky minister vnútra Alfredo Pérez Rubalcaba ohlásil, že vláda s ETA pre pokračujúce ukončuje mierové rokovania.

6. júna 2007
ETA oficiálne odstupuje od prímeria vyhláseného v marci 2006 a deklaruje, že bude za samostatné Baskicko bojovať opäť v plnej sile "so zbraňami a na všetkých frontoch".

17. novembra 2008
Vo Francúzsku zatkli vodcu ETA Garikoitza Aspiaza Rubina.

30. júla 2009
Zatiaľ posledný smrteľný útok ETA. Po výbuchu bomby pod policajným autom zahynuli na Mallorce dvaja policajti.

5. septembra 2010
ETA oznámila, že už pred niekoľkými mesiacmi prijala rozhodnutie "nepodnikať žiadne vojenské útoky".

19. septembra 2010
ETA navrhla, aby bola otázka Baskicka riešená na medzinárodnom fóre.

10. januára 2011
ETA vyhlásila ďalšie "trvalé prímerie", ktoré môže byť "overené medzinárodným spoločenstvom".

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Plyn na Slovensko prúdil cez sviatky bez problémov
<< predchádzajúci článok
Strečno chce postaviť osem bytových domov za 3,3 mil. eur