Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

16. novembra 2018

V Paríži by sa mala konať schôdzka normandskej štvorky



Na archívnej snímke zľava ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin, jeho francúzsky rezortný kolega Jean-Yves Le Drian, šéf nemeckej diplomacie Heiko Mass a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov pózujú pred začiatkom ...



Zdieľať
Na archívnej snímke zľava ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin, jeho francúzsky rezortný kolega Jean-Yves Le Drian, šéf nemeckej diplomacie Heiko Mass a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov pózujú pred začiatkom mierového rokovania o Ukrajine vo formáte tzv. normandskej štvorky v Berlíne 11. júna 2018. Foto: TASR/AP
Brusel 16. novembra (TASR) - Schôdzka normandskej štvorky je naplánovaná na budúci týždeň v Paríži, informoval vo štvrtok námestník ruského ministra zahraničných vecí Grigorij Karasin.


Schôdzka v normandskom formáte, tvorenom zástupcami Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka, sa uskutoční na úrovni riaditeľov politických oddelení ministerstiev zahraničných vecí týchto krajín, citovala Karasina agentúra TASS.

Normandský formát je diplomatické zoskupenie najvyšších predstaviteľov Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka a ich ministrov zahraničných vecí. Jeho cieľom je urovnať krízu na východe Ukrajiny.

Normandský formát vznikol v júni 2014, keď sa pri príležitosti 70. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii stretli ukrajinský prezident Petro Porošenko, šéf Kremľa Vladimir Putin, vtedajší francúzsky prezident Francois Hollande a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Táto štvorica politikov po prvý raz diskutovala o spôsoboch vyriešenia konfliktu na Ukrajine.

Obyvatelia samozvanej Doneckej (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) na priemyselnom východe Ukrajiny, v Donbase, si uplynulý víkend volili lídrov a poslancov parlamentov.

Ústredná volebná komisia v Kyjeve odmietla výsledky hlasovania ako "protizákonné" a uviedla, že jeho uskutočnenie je len zámienkou pre Moskvu, aby si zabetónovala moc nad uvedenými územiami.

Avšak Kremeľ vyhlásil, že spomínaným oblastiam "neostalo nič iné, ako sa zorganizovať po svojom", lebo Ukrajina ich "opustila".

Takzvané republiky boli vyhlásené v roku 2014 po tom, čo Rusko anektovalo Krymský polostrov a podporilo vypuknutie protikyjevského povstania na východe Ukrajiny.

Kyjev vníma tento vývoj ako trest za to, že sa obrátil smerom k Európe.

Západné veľmoci vyzývali Rusko, aby nedovolilo uskutočnenie volieb v Donbase, lebo zabrzdia snahy o ukončenie konfliktu, ktorý si za štyri roky vyžiadal životy vyše 10.000 ľudí.

Hoci ťažké boje na východe Ukrajiny už neprebiehajú, v konflikte ešte stále umierajú vojaci aj civilisti.

Kyjev a jeho západní podporovatelia obviňujú Rusko z posielania vojakov a zbraní cez hranicu, aby rozdúchavalo plamene konfliktu. Moskva tieto obvinenia odmieta.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Expertov OSN nepustili v Maďarsku k migrantom v tranzitných zónach
<< predchádzajúci článok
Zeman: Ak padne vláda, poverím Babiša znova