V roku 2025 boli najviac oslabené ľudské práva od vzniku SR, upozorňujú ľudskoprávne organizácie

Tagy: Ľudské práva Mimovládne organizácie Občianska spoločnosť Segregácia

22.12.2025 (SITA.sk) - V roku 2025 boli najviac oslabené ľudské práva od vzniku Slovenskej republiky. Upozornila na to Ľudskoprávna koalícia, ktorá predstavila Ľudskoprávnu bilanciu 2025. Organizácie v nej upozornili na rozsiahle zhoršenie ľudských práv a slobôd. Analýza odhaľuje dramatický nárast zásahov do právneho štátu, oslabenie slobody médií, prehlbujúcu sa diskrimináciu Rómov, zmenšujúci sa priestor pre občiansku spoločnosť, a tiež obmedzovanie práv detí, žien a LGBTI+ ľudí.


Ľudskoprávne organizácie ako prvú príčinu zhoršeného stavu uviedli novelu Ústavy SR, ktorú poslanci schválili v septembri. Nová ústava zavádza pojem „národná identita“. Výklad pojmu je však podľa organizácií tak široký, že môže viesť k ohrozeniu princípu právnej istoty a oslabiť postavenie medzinárodného práva. Zmeny v ústave súčasne negatívne zasiahli práva žien, detí a LGBTI+ ľudí.

Škodlivé dôsledky novely ústavy

„Tieto ustanovenia vytvorili podmienky na odmietnutie právneho uznania transrodových a nebinárnych osôb a obmedzili adopcie. Na nebezpečné dôsledky ústavnej novely upozornili aj kľúčové európske a medzinárodné inštitúcie vrátane Benátskej komisie a Organizácie Spojených národov (OSN),“ pripomenula Ľudskoprávna koalícia s tým, že Európska komisia navyše začala voči Slovensku konanie pre porušenie európskeho práva. To podľa organizácií potvrdilo, že takéto zásahy do ústavy presiahli vnútroštátny rámec.

„Hanebná ústavná novela má svojou nejasnosťou reálne škodlivé dôsledky na životy LGBTI+ ľudí na Slovensku. Štát dramaticky zúžil priestor na právne uznanie transrodových a nebinárnych ľudí a ústavne potvrdil vylúčenie párov rovnakého pohlavia z rodinnoprávneho systému. Takýto zásah nevytvoril len nové a zbytočné prekážky – vyslal jasný a nebezpečný signál, že časť spoločnosti možno ústavne vyradiť z plnej ochrany,“ uviedol riaditeľ občianskeho združenia Saplinq Róbert Furiel. Upozornil, že v krajine, kde LGBTI+ ľudia dlhodobo čelia nenávisti, diskriminácii a stigmatizácii, má takýto signál konkrétne a bolestivé následky.

Organizácie ďalej upozornili, že zmeny v ústave obmedzili prístup detí a mládeže k informáciám o zdraví, vzťahoch a telesnej integrite. Riaditeľka inTYMYty Monika Kapráliková zdôraznila, že spoločnosť, ktorá rešpektuje ľudské práva, chráni svojich najslabších. Slovensko však podľa jej slov túto povinnosť nenapĺňa vo viacerých oblastiach.

„V oblasti ochrany práv dieťaťa preto žiadame vládu SR a relevantné inštitúcie, aby garantovali súlad ústavnej novely s našimi medzinárodnými záväzkami. Žiadne dieťa nesmie byť vylúčené z informácií, ktoré chránia jeho zdravie a život. Rodičovský súhlas by nemal blokovať prístup k objektívnym a včasným informáciám potrebným na ochranu jeho bezpečia a prevenciu násilia,“ zdôraznila Kapráliková. V tejto súvislosti v mene inTYMYty vyzvala vládu, aby vytvorila podmienky a nástroje na boj proti menštruačnej chudobe a vylúčeniu, a zabezpečila rešpekt a dôstojnosť pre všetkých ľudí bez rozdielu.

Obmedzené právo na zhromažďovanie

Ľudskoprávna koalícia ďalej upozornila na plošné obmedzenie práva na zhromažďovanie. „Rok 2025 bol prvým celým rokom v režime „lex atentát“, ktorý zaviedol plošné zákazy zhromaždení v okolí kľúčových inštitúcií a rozšíril právomoci obcí zakazovať pokojné zhromaždenia aj z vágnych dôvodov, akým je napríklad narušenie súkromia,“ pripomenuli organizácie s tým, že premiér a ďalší koaliční politici opakovane označovali protesty za bezpečnostné riziko.

Tým podľa organizácií zasahovali do legitímneho výkonu zhromažďovacieho práva. Výroky politikov tak vytvárali stigmatizujúce prostredie, čo mohlo mať odstrašujúci účinok na organizátorov a účastníkov zhromaždení. Podľa organizácií je to v priamom rozpore so záväzkom štátu, ktorým je uľahčovanie napĺňania práva na pokojné zhromažďovanie.

K zlému stavu ľudských práv prispelo podľa Ľudskoprávnej koalície aj obmedzovanie mimovládok a médií. Koalícia tak urobila prostredníctvom novely zákona o neziskových organizáciách, ktorou rapídne sprísnila povinnosti mimovládnych organizácií a zaviedla prísne sankcie.

„Z organizácií prijímajúcich verejné prostriedky urobila povinné osoby podľa infozákona, čo zásadne zmenilo ich právne postavenie. Odborné inštitúcie vrátane Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Benátskej komisie upozornili, že ide o neprimerané obmedzenia združovacieho práva a práva na súkromie darcovstva,“ pripomenuli ľudskoprávne organizácie.

Segregácia rómskych detí

Verejnoprávne médiá sa zase podľa nich ocitli bez dostatočných záruk nezávislosti. Pripomenuli súčasne, že Slovensko kleslo v rebríčku slobody médií Reportérov bez hraníc na 38. miesto, čo je najhorší výsledok od roku 2010. Prispeli k tomu politické zásahy, stigmatizácia novinárov a obmedzenia v prístupe k informáciám. Na to, že takýto vývoj nie je zlúčiteľný s medzinárodnými záväzkami upozornila aj OSN.

Organizácie ďalej upozornili aj na zhoršený stav v téme diskriminácie Rómov. Bilanciou upozornili na pretrvávajúce a systematické porušovanie ich práv. „Rómske deti naďalej podliehajú segregácii v školách, nespoľahlivej diagnostike a dvojzmennosti,“ doplnili organizácie s tým, že aj Európsky súd pre ľudské práva potvrdil diskrimináciu rómskych detí pri ich umiestňovaní do špeciálnych tried. Ľudskoprávna koalícia poukázala aj na život ohrozujúce podmienky a dlhodobé zlyhanie štátu v téme bývania.

Riaditeľ eduRoma Vlado Rafael upozornil, že deti z vylúčených komunít čelia opakovaným požiarom v osadách a tragickým úmrtiam. Tomu by sa dalo podľa neho predchádzať, ak by bol Úrad splnomocnenca pre rómske komunity funkčný, a tiež pri efektívnom riadení práce v teréne. „Nezákonná segregácia rómskych detí v školách patrí medzi najvážnejšie systémové problémy. Bez účinnej školskej legislatívy ho však nemožno reálne riešiť,“ doplnil Rafael. Bilanciou súčasne varujú aj pred vysokou mierou rasizmu v online priestore, médiách a tiež v bežnom živote.

Ľudskoprávna koalícia súčasne prišla s viac ako 90 odporúčaniami na obnovu ochrany právneho štátu, podporu nezávislých médií, ochranu občianskej spoločnosti a ukončenie diskriminácie voči ohrozeným skupinám. Riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda zdôraznil, že ľudské práva nie sú teória ani ideológia, ale sú záväzkami štátu voči každému človeku. „V roku 2025 tieto záväzky vláda aj parlament opakovane porušovali. Bilančná správa je nielen zrkadlom toho, kam vláda túto krajinu dostala svojimi krokmi, ale aj kompasom, ktorý ukazuje, kam sa musí posunúť, ak chce zabezpečiť rovnosť a spravodlivosť pre všetkých,“ uzavrel Sloboda.


Zdroj: SITA.sk - V roku 2025 boli najviac oslabené ľudské práva od vzniku SR, upozorňujú ľudskoprávne organizácie © SITA Všetky práva vyhradené.

Tagy: Ľudské práva Mimovládne organizácie Občianska spoločnosť Segregácia