Vadný výrobok už nebude len vec. Právne úpravy zákona reagujú na softvér aj umelú inteligenciu

Tagy: Právna úprava Zákon

18.12.2025 (SITA.sk) - Ministerstvo hospodárstva predložilo do pripomienkového konania návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ktorý zásadne mení doterajší právny rámec platný viac než štvrťstoročie. Nová úprava má od decembra 2026 nahradiť zákon z roku 1999 a reaguje na technologický posun, digitalizáciu výroby, rozmach softvérových riešení, umelej inteligencie a komplexné globálne dodávateľské reťazce.

Harmonizácia pravidiel

Ide o priamu transpozíciu eurosmernice, ktorá zavádza úplnú harmonizáciu pravidiel v celej únii a nedáva členským štátom priestor na miernejšie ani prísnejšie riešenia.

Podstata návrhu spočíva v posilnení ochrany fyzických osôb, ktorým vadný výrobok spôsobí škodu, a v spravodlivejšom rozdelení rizika medzi spotrebiteľov a hospodárske subjekty. Zodpovednosť zostáva objektívna, teda bez ohľadu na zavinenie, čo znamená, že poškodený nemusí dokazovať pochybenie výrobcu, ale iba existenciu vady, vznik škody a príčinnú súvislosť.

Zákon však zároveň reflektuje realitu digitálneho veku, v ktorom výrobok často nekončí v momente uvedenia na trh, ale počas celej svojej životnosti sa mení prostredníctvom aktualizácií, softvéru a súvisiacich služieb.

Jednou z najzásadnejších zmien je výrazné rozšírenie samotného pojmu výrobok. Zákon už nepracuje len s tradičnou hmotnou vecou, ale zahŕňa aj softvér, systémy umelej inteligencie, digitálne výrobné súbory používané napríklad pri 3D tlači, elektrinu či suroviny ako voda a plyn.

Digitálne prvky ovplyvňujú bezpečnosť

Právna úprava tým jasne reaguje na skutočnosť, že digitálne prvky v súčasnosti priamo ovplyvňujú bezpečnosť fyzických zariadení a môžu samy o sebe spôsobiť závažnú škodu. Naopak, samotné informácie, mediálny obsah alebo zdrojový kód bez uvedenia na trh zákon za výrobok nepovažuje.

Kľúčovým pojmom celej úpravy sa stáva kontrola výrobcu. Zodpovednosť sa totiž viaže nielen na okamih uvedenia výrobku na trh alebo do prevádzky, ale aj na obdobie, počas ktorého si výrobca ponecháva reálny vplyv na jeho fungovanie. To sa týka najmä softvérových aktualizácií, modernizácií a súvisiacich digitálnych služieb.

Ak výrobca aktualizácie poskytuje, povoľuje alebo nad nimi vykonáva dohľad, nesie zodpovednosť aj za škody spôsobené ich vadnosťou. Tento prístup reaguje na situácie, v ktorých by sa výrobca mohol pokúsiť zbaviť zodpovednosti s poukazom na to, že chyba vznikla až po predaji, hoci mal výrobok stále pod svojou kontrolou.

Zákon zároveň presne rozlišuje medzi komponentmi, ktoré výrobca začlenil alebo schválil, a prvkami, ktoré používateľ pridá bez jeho súhlasu. Ak výrobca povolí integráciu aplikácie, služby alebo iného digitálneho prvku, zodpovedá za škodu spôsobenú jeho vadou. Ak si však spotrebiteľ nainštaluje neautorizovaný softvér, zodpovednosť výrobcu sa neuplatní a ide o samostatný výrobok iného subjektu.

Rovnaký princíp sa uplatňuje aj pri podstatných zmenách výrobku. Ak výrobca alebo ním kontrolovaný subjekt výrobok zásadne zmení, zostáva zaň zodpovedný. Ak však takúto zmenu vykoná tretia osoba bez jeho súhlasu, zodpovednosť prechádza na túto osobu.

Posilňuje sa postavenie poškodených

Návrh zákona posilňuje aj postavenie poškodených v oblasti dokazovania. Počíta s tým, že v sporoch týkajúcich sa moderných technológií existuje výrazná informačná asymetria medzi spotrebiteľom a výrobcom. Súd preto môže uložiť povinnosť sprístupniť technickú dokumentáciu a iné dôkazy tomu, kto nimi disponuje, pričom zároveň chráni obchodné tajomstvo a dôverné informácie.

Zavádzajú sa aj vyvrátiteľné domnienky vadnosti a príčinnej súvislosti, ktoré výrazne uľahčia uplatnenie nároku v prípadoch zjavného zlyhania výrobku alebo porušenia povinných bezpečnostných požiadaviek.

Rozširuje sa aj okruh zodpovedných subjektov. Okrem výrobcov a výrobcov komponentov môžu niesť zodpovednosť dovozcov, splnomocnení zástupcovia, poskytovatelia logistických služieb a za určitých okolností aj online platformy. Zákon tým reaguje na realitu digitálneho obchodu, kde sa výrobky z tretích krajín dostávajú k spotrebiteľom prostredníctvom globálnych trhovísk a sprostredkovateľov.

Z pohľadu podnikateľského prostredia návrh prináša vyššie právne riziká a náklady, čo sa premieta do negatívneho vplyvu na podnikanie. Na druhej strane vytvára jednotné a predvídateľné pravidlá v celej Európskej únii, čo zvyšuje právnu istotu a férové konkurenčné podmienky.

Pozitívny sociálny efekt spočíva najmä v silnejšej ochrane spotrebiteľov a jednoduchšom prístupe k náhrade škody, a to aj v prípadoch nižšej hodnoty, keďže zákon ruší doterajší prah minimálnej škody.


Zdroj: SITA.sk - Vadný výrobok už nebude len vec. Právne úpravy zákona reagujú na softvér aj umelú inteligenciu © SITA Všetky práva vyhradené.

Tagy: Právna úprava Zákon