Viac ako polovica neočkovaných proti COVID-19 nemá podľa štúdie protilátky

Viac ako polovica ľudí neočkovaných proti ochoreniu COVID-19 nie je chránená protilátkami. Vyplýva to zo štúdie, ktorá sa realizovala vo viacerých lokalitách Slovenska s 3789 účastníkmi. V utorok o tom informovala epidemiologička Alexandra Bražinová spolu s predstaviteľmi inštitúcií, ktoré sa na štúdii podieľali.

"Úroveň protilátok sa pohybovala okolo 50 percent v čase, keď jednotlivé okresy prechádzali vrcholom svojej delta vlny. To znamená, že tá vlna dosiahla len asi polovičnú časť populácie, ktorá nebola zaočkovaná," vysvetlil matematik Richard Kollár. Upozornil však, že pokles protilátok nastáva pomerne rýchlo a nízke hladiny protilátok pri variante omikron nemusia stačiť.

Zber vzoriek uskutočnili vedci v novembri a decembri v mestách Bratislava, Košice a v okresoch Čadca, Považská Bystrica, Komárno, Kežmarok a Lučenec v populácii od 12 rokov. Účasť bola dobrovoľná. Protilátky sa vyhodnocovali z kvapiek krvi. Ľudia s hodnotou nad 1,1 majú pozitívnu prítomnosť protilátok, nad 3,5 ide o vysokú hodnotu. Zbierali sa aj údaje o prekonaní ochorenia COVID-19.

Strednú alebo vysokú hodnotu protilátok mali podľa riaditeľa Inštitútu zdravotných analýz (IZA) Mateja Mišíka najmä ľudia (44 percent), ktorí prekonali ochorenie COVID-19 so symptomatickým priebehom. "Je veľké množstvo ľudí, ktorí nemajú ochranu pred COVID-19 ani v podobe vakcíny, ani v podobe prekonania ochorenia," zhodnotil. Pri bezpríznakových pacientoch tretina nemala žiadne protilátky.

Vedecký riaditeľ Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Kopáček zároveň upozornil, že ani prítomnosť protilátok neznamená ochranu proti ochoreniu. "Protilátky sú len jedna časť imunity. V čase nám klesajú," uviedol.

Bražinová vníma individuálny prínos štúdie, keďže jednotlivci získali údaje o svojej hodnote protilátok. Zároveň na populačnej úrovni sa podarilo zmapovať prítomnosť protilátok v danej lokalite. Kopáček víta aj spojenie inštitúcií a vytvorenie logistiky celého procesu.

Štúdia sa uskutočnila v gescii Ministerstva zdravotníctva SR, vzorky zbierala Lekárska fakulta Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, diagnostikovalo ich Biomedicínske centrum SAV, dátovú analýzu mala na starosti Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK a Inštitút zdravotných analýz.