BRATISLAVA 12. novembra (WEBNOVINY) - Americkí vedci z University of California v Los Angeles zistili, že za neschopnosť šimpanzov rozprávať nemôžu len samotné gény, ale aj spôsob, akým fungujú.


Ľudia a šimpanzy zdieľajú približne 95 až 98,5 percenta genetických informácií, ale aj napriek tomu nedokážu šimpanzy hovoriť. Vedci sa preto rozhodli analyzovať mozgové tkanivo oboch druhov, aby zistili, ako v nich funguje gén s názvom FOXP2. Tento gén je veľmi podobný u mnohých druhov cicavcov až po obdobie, keď sa ľudská línia pred štyrmi až siedmimi miliónmi rokov oddelila od šimpanzov. FOXP2 ovplyvňuje aktivitu iných génov a hrá dôležitú rolu v schopnosti ľudí rozprávať. U šimpanzov aj ľudí je tento gén rovnaký, avšak vedci objavili drobné rozdiely v dvoch aminokyselinách, ktoré tento gén produkuje. Tieto zmeny sú však dostatočné na to, aby spôsobili odchýlky v mozgovej štruktúre, ktoré majú spojitosť s rečou. Taktiež môžu zodpovedať aj za niektoré fyzické vlastnosti čeľustí a hrdla, ktoré nám pomáhajú rozprávať.

SITA/Reuters