Ako správne nazývať kávy? Malé a veľké presso či piccolo neexistujú.

Spôsobov na prípravu kávy poznáme niekoľko. Najčastejším, ktorý môžeme vidieť v kaviarňach, je využitím kávovaru. Medzi domáce spôsoby prípravy patrí aj rozpustná či turecká káva. Voči obom však majú baristi a odborníci na prípravu kávy výhrady.

Rozpustná káva má svoju typickú konzistenciu vďaka sušeniu. Hovorí sa, že má až šesťnásobne nižší podiel kofeínu ako klasické espresso.

Turecká káva má iba málo spoločného s tou originálnou z Turecka. Káva podľa receptúry musí byť najemno pomletá a na jej prípravu treba špeciálnu nádobu - džezvu. V nej sa trikrát zohrieva tesne pod bod varu. Po usadení ju treba preliať, a teda sa podáva bez usadeniny.

Espresso či naše “presso”

V mnohých kaviarňach sa vás po objednávke espressa opýtajú, či chcete malé alebo veľké. V skutočnosti je však espresso iba nápoj z približne siedmich gramov kávy, jeho extrakcia cez stroj trvá asi 25 sekúnd a v šálke si nájdete 30 mililitrov nápoja.

Pokiaľ je množstvo kávy, a teda aj vody, dvojnásobné, hovoríme o doppiu. Názov “presso” v Taliansku, ale ani v iných krajinách nepoznajú. Vzniklo zrejme slovenským skrátením slova espresso.
 

Všetko, čo nazývame (es)pressom

Ako sme už spomenuli, žiadne väčšie či menšie espresso neexistuje. Ešte menšia káva, ako je espresso, je ristretto. Má objem okolo 20 mililitrov. Existujú rôzne spôsoby, ako ho pripraviť. Buď sa extrakcia zastaví skôr, káva sa pomelie na jemnejšie, alebo barista viac utlačí pomletú kávu v páke. Najčastejším a zrejme aj najjednoduchším spôsobom je však skrátenie extrakcie.

Na stôl sa často po objednávke espressa dostanú priveľké kávy, ktoré nesú v skutočnosti úplne iný názov. Spomedzi objemnejších nápojov rozlišujeme lungo a americano.

Lungo by sme mohli preložiť z taliančiny ako vodový či zriedený. Má dvojnásobný objem oproti espressu. Spôsobov prípravy môže byť niekoľko, no ten najpopulárnejší je, že barista pripraví klasické espresso a potom prileje rovnaké množstvo vody. Druhou, no náročnejšou možnosťou, je, že zrnká sa pomelú na hrubšie.
Existuje aj tretí spôsob, že jednoducho barista nechá pretekať kávu, pokiaľ nedosiahne požadovaný objem. Tento spôsob však nie je odborníkmi uznávaný. Práve tento nápoj v mnohých kaviarňach nájdete pod označením (es)presso.

Ďalšou alternatívou je americano. Tam je pomer vody a kávy jedna ku piatim. Inak je postup rovnaký ako v prípade lunga. Zaujímavý názov vznikol zrejme počas druhej svetovej vojny. Americkí vojaci nechceli piť espresso, lebo bolo pre nich príliš silné. Tak vzniklo americano.
 

Kapučína a ďalšie mliečne nápoje

Aj pre nápoje s mliekom je základnou zložkou 30 mililitrové espresso. Obľúbené cappuccino by malo mať celkový objem 150 až 180 mililitrov. Existuje aj varianta flat white, ktorá je silnejšia, keďže do nej idú dve dávky espressa, teda doppio.

Objemnejšími alternatívami sú latte macchiato a caffé latte. Pri caffé latte je káva na spodku a celkový objem nápoja je 280 až 330 mililitrov. Latte macchiato je zas vo vysokej šálke a má nad 250 mililitrov. Je charakteristické vrstvou peny a pod tým je vrstva kávy a mlieka.

Pri caffé latte je najmä v taliansky hovoriacich krajinách dôležité, aby ste si objednali skutočne caffé latte a nie iba latte. Samotné slovo “latte” totiž znamená iba mlieko.

Poslednou z často zamieňaných mliečnych káv je espresso macchiato. Existujú dva typy. Pri jednom sa do espressa naleje horúce napenené mlieko, pri druhom sa na vrch uloží mliečna pena. Nápoj by však vždy mal mať 60 až 90 mililitrov.
 

Čo je vlastne piccolo?

Piccolo je z taliančiny a znamená “malý”. Žiadnu kávu však Taliani pod týmto názvom nepoznajú. Keďže, ako sme hovorili, obyčajne na Slovensku dostanete ako (es)presso skôr lungo, pojem piccolo sa neraz používa práve na označenie espressa.

Ako vlastne tento mylný názov vznikol? Hovorí sa o tom, že v čase, keď sa otvorili hranice a do Československa sa mohli dostať zahraniční hostia, boli medzi nimi aj Taliani. Tí si vypýtali espresso, no dostali lungo a tak začali opakovať, že chcú “piccolo caffé”, teda malú kávu. Mnohí využívajú toto pomenovanie dodnes práve preto, aby predišli nedorozumeniu.

Slováci a Česi nie sú jediní, ktorí ponúkajú v podstate neexistujúce piccolo. V niektorých krajinách, ako napríklad v Austrálii či Nemecku, označujú piccolom ristretto, do ktorého pridajú mlieko s trochou mikropeny.