Od nástupu vlády sa v zdravotníctve samotnom neudialo prakticky nič pozitívne . Naďalej panuje absolútne nevyhovujúca legislatíva , naďalej absentujú základné ekonomické princípy ako je stanovenie reálnej ceny zdravotníckych výkonov , z toho odvodené reálne ceny hospitalizácií . Pokračuje odliv zdravotníkov za hranice . Čoraz naliehavejšie sa prejavuje chýbanie akútnych lôžok , najme funkčných miest na jednotkách intenzívnej starostlivosti vybavených modernejšou technikou . Chýba systémové riešenie pre odosielanie pacientov do kardiocentier , čo najme občania periférnejších bydlísk vnímajú ako diskrimináciu podľa bydliska . Deklarovaná konkurencia medzi poisťovňami reálne neexistuje . Skôr naopak, poisťovne naďalej parazitujú na nízkom rozpočte , ktorý sa údajne nemôže zvýšiť pre domnelú snahu prijatia eura . Pád zdravotníctva pokračuje naďalej . Finančne prekrmované záchranky za silného zvukového efektu vozia pacientov na absolútne deficitne vybavené príjmové ambulancie, ktoré sú preplnené čakajucimi pacientami .
Nečudo , že nespokojnosť občanov narastá , nakoľko si už sami uvedomujú , že zdravotníctvo už dávno nie je o platoch lekárov a sestrier , ale hlavne o občanoch samotných . Konečne začínajú chápať , že lekári bojujú za také pracovné podmienky , ktoré uľahčia liečbu hlavne pre občana . Lekári študovali na to, aby liečili a diagnostikovali vyspelou technikou a nie holými rukami .
|