Mozno si viem prestaviť muky ktoré prežíva otec dcérky ktorá zomrela v aute ale nech my prepáči, že ako je to možné keď sa stanú iné povinnosti prvoradejšimy ako naše deti a zabúdame na ne. Ja ak sa vžijem do svojej situácie vychovali sme s manželkou štyri deti a teraz máme už päť vnúčat a môžem povedať zo svojej skúsenosti, že vždy boli a sú na prvom mieste pred hocičím moje deti - naše deti a vnúčatá - nech sa deje hocičo. Nikdy a nikde som alebo sme na ne nezabudli, vždy som mal ich na očiach ako sa vraví a aj vnúčatá, nechcem povedať, že mne sa to nemôže stať ale aby som zabudol na deti a vnúčatá to môžem povedať, že nie a spomenúť si na ne až po niekoľkých hodinách to je vrchol nezodpovednosti - nech sa nikto na mňa nehnevá, teraz rozprávam už v jednotnom čísle lebo už som vdovec a ak sa môžem vrátiť do minulosti - mojej manželke rovnako by sa to nemohlo stať, hoci sme mali štyri deti...
|