Recenzia: Cesta dlhého dňa do noci v Astorke

Tagy: Divadlo Astorka Jana Horváthová

  Poňatie dramatikovho textu je svojrázne a nesie črty práce režiséra Romana Poláka, ktorý, ako sám hovorí, má radšej optimistov, ktorí k optimizmu dospeli cez vlastnú tragédiu...Rovnako je to aj v prípade mladého Edmunda, ktorého stvárňuje Lukáš Latinák. Mladý, väčšinou do komediálnych rolí stavaný herec, dokázal, že je všestranným umelcom. Jeho podanie tuberkulózou postihnutého mladého muža dojíma a vťahuje do deja. Rovnako aj Juraj Kemka ako jeho brat Jamie, ktorý už neraz presvedčil o svojej tvárnosti, skrýva v sebe tajomstvo tragického života popri závislej matke Marry alias Zuzany Kronerovej a otca Jamesa – Borisa Farkaša, ktorý utápa svoje chudobné detstvo v alkohole. Dráma rodiny sa odvíja už z detstva každého jej člena, no medzi jej členmi chýba vzájomná komunikácia, každý sa utápa a ponára do svojho vlastného sveta, no na druhej strane, miluje toho druhého. Matka Marry sa usiluje odolávať Morfiu, no zostáva sama vo svojom svete, do ktorého sa nik nechce dostať. Žije svojimi snami a nenachádza pochopenie u ostatných členov rodiny, ktorí zo strachu o jej život a zdravie prenášajú na ňu skôr trýzeň a nedôveru. Mnoho kľúčových otázok a myšlienok, ktoré sa postupom deja divák dozvedá, hovorí o príčinách rodinného nešťastia. Či už je to smrť malého Eugena, alebo matkina reuma po narodení Edmunda, no najväčšie obvinenie padá vôbec na treťorodeného Edmunda, ktorý sa, vraj, ani nemal narodiť... A takto odchádza aj zo sveta, nepochopený a zatracovaný v duši vlastnej matky. James mladší, nesie v sebe opäť krivdu z obžaloby, že má zodpovednosť za prenesené osýpky na mladšieho Eugena a jeho následnú smrť, čo Marry za tie roky nedokázala spracovať a aj s manželom prenášajú tragédiu spoločného života rodičov na vlastné deti. Niekdajší slávny herec James Tyrone rieši všetko alkoholom. Herec, ktorý prežil chudobné detstvo prepadol prizme peňazí a všetko podriaďuje im, aj zdravie svojich najbližších. U Tyronovcov každý obviňuje každého, no zároveň túži po pochopení toho druhého, lásku akoby skrývali len sami v sebe a nechceli sa s ňou podeliť. Možno, ak si človek prečíta jednotlivé osudy postáv, nadobudne predstavu, že ide o pesimistický pohľad na život, opak je pravdou. Autor aj režisér sa usiloval upozorňovať skôr na pozitívne stránky, túžbu po poznaní, po dosiahnutí snov a akúsi iskierku nádeje vo vypovedanej pravde, aj keď bolí... A tú človek v predstavení Eugena O'Neilla medzi členmi rodiny nájde.

Autor: Jana Horváthová  Foto: Andrej Čanecký 

Tagy: Divadlo Astorka Jana Horváthová