Recenzia: Divadelníkom sa podarilo otvoriť Pandorinu skrinku

 
Už Bertold Brecht tvrdil o lži a boji proti nej všetko to, čo tvorcovia najnovšieho predstavenia Činohry SND v Štúdiu... Režisér Roman Polák a jeho tvorivý tím sa nebáli siahnuť do Pandorinej skrinky a otvorili tému na Slovensku stále aktuálnu, napriek tomu, že príbeh sa odohráva v deväťdesiatych rokoch. Dnes a zajtra premiérovaná hra Eugena Gindla Karpatský thriller sa dostala k slovu ešte za čias, keď bol riaditeľom Činohry Štefan Bučko. Oslovila a tvorcovia sa jej ujali začiatkom tejto sezóny. Z neurčitého divadelného, no dobre napísaného dokumenárneho textu novinára, pôvodne scenára filmového, kresali divadelnú hru dnešnej podoby asi všetci... Ako už Deus ex machina v úvode prezrádza, investigatívny autor si nevedel rady s úvodom, a ani so záverom hry... Všetko sa dialo na kolene, „za jazdy“, no myslím si, že nie bez zdaru. Kauza jednej nemenovanej nemeckej firmy S, ktorú Gindl odhalil, rozprúdila debatu tak za čias Mečiara, ako aj dnes, a v každom prípade po návšteve predstavenia Karpatský thriller sa diskusia strhne určite tiež. Hlavným hrdinom však nie je muž, ako personifikácia hlavného aktéra skutočnej udalosti, ale žena a jej vzťah k žene druhej.

O korupcii ako takej nemáme konkrétnu predstavu, no týka sa každého odvetvia. Podľa slov dramaturgov Petra Kováča a Martina Porubjaka v texte k predstaveniu, zhruba pätina štátnych peňazí končí v našich zemepisných šírkach vo forme korupčných peňazí. Osobitnou formou korupcie je tá novinárska, kedy novinár za „sľúbenú odmenu“ poslúži tej ktorej strane...Zdravotníctvo, keďže téma inscenácie je celá v bielom, nevynímajúc. Korupcia je práve v tejto sfére najzhubnejšia, keďže ide o ľudské zdravie a život. V konečnom dôsledku dopláca pacient. Dokumentárny žáner, po ktorom siahlo divadlo, ako po čomsi novom, sa v súčasnosti teší v európskych krajinách veľkej obľube. Realita je tak menej prifarbovaná fikciou. Divadelnosť a patinu Gindlova hra získala po spracovaní divadlom. Pribudli k nej „ bulgakovské motívy“, ako „Líštička“, prezývka Nade ( výborná Petra Vajdová ), milenky hlavnej hrdinky Zuny- niekdajšej investigatívnej novinárky ( Zuzana Fialová ) ...Nechýbalo ani „nebo a peklo“ v podobe dvoch postáv ( Daniel Fischer a Milan Ondrík), ako aj pomyselné svedomie národa či hlas minulosti (Marta Maťová)... Tieto momenty v predstavení dokresľovali celú „komédiu“, ktorú život s človekom „hrá“, no najmä to, ako je ľudská bytosť zraniteľná a úskočná, ak ide o peniaze a moc. Ľubomír Paulovič a Jozef Vajda ako Džony a Zunin kolega, hravo zvládli zmenu charakterov a polôh, ktoré v postave majú, pričom sa výborne sa jeden aj druhý „chytá“ aj na temperamentnejšie motívy. Divácky najvďačnejšiu postavu z hercov mal asi Leopold Haverl, ako hrobár vypožičaný z Hamleta, ktorý svojim záhoráckym dialektom a perličkami núti zdrveného diváka k smiechu, a ak nie, tak aspoň k úsmevu...Hoci trpkému. Dušan Jamrich ako šéf firmy S, postava zákerného manažéra, ktorý sa nezastaví pred ničím, je výborný aj v scénke s rapovaním...Spomenutá novinárska korupcia a klientelizmus sa tu naplno prejaví v postavách dvoch redaktorov zo súkromných médií:  Harmatu ( Ján Gallovič ) a Hlavatého ( Štefan Bučko ). Spočiatku prichádzajú ako nevinné nápomocné figúrky, neskôr z problému ťažia... Na scéne sa zjaví Harlekýn a koleso sa krúti...Začína sa „maškarný bál“.

 Karpatský thriller



Autor: Jana Jurkovičová, Autor fotografie: Ctibor Bachratý