Recenzia: Česká scéna sa priblížila v česko-slovenskej podobe aj počas leta

Inscenáciu Ženy přežijí Arnolda Weskera tvorcovia s nevyčerpateľnou energiou uviedli dvakrát po sebe na doskách Štúdia L+S a predstavili tak jej bratislavskú premiéru. Česká premiéra tejto zaujímavej hry významného britského autora bola pred rokom na Vyšehrade v Prahe a odvtedy sa inscenácia Studia Dva s veľkým úspechom pravidelne hrala v Divadle Palace na Václavskom námestí a na mnohých českých scénach celú sezónu. Na inscenácii pozitívne cítiť, že  v tíme pod vedením známej dramaturgičky, herečky a v tomto prípade výlučne režisérky Dariny Abrahámovej vládne súhra.

Hlbšie vzájomné naladenia a pochopenie bolo cítiť rovnako z obsadenia a vedenia hercov ako aj z celku, keďže každý prispel svojim dielom, a zaujímavé, že nielen hereckým. Scénu a kostýmy si za úlohu vzala talentovaná a výnimočná Jana Krausová, v hre predstavujúca Mischu, vysokoškolskú profesorku a zanietenú milovníčku hebrejskej kultúry. I mladý Vojtěch Kotek až v „štvorúlohe“ stojí aj za videoprojekciami predstavenia. Česko-slovenský tím dotvárala v prvom bratislavskom uvedení aj Anna Šišková ako Minerva / alternujúca so Zuzanou Mauréry/, pričom svojou blízkosťou k českej komediálnosti a so slovenskou emocionalitou sa ako podnikateľka s „anglickými pudingami“ uviedla na slovenskej scéne vo veľmi krehkej, chápavej, no najmä novej polohe. V jej diapazóne pribudla akási ľahkosť a dievčenská krehkosť, ktorou v súčasnosti oplýva. Zrelosť ženy a temperament sa tak skĺbili so vzácne uchovanou dievčenskou čistotou a naivitou. Jitka Schneiderová   ublíženú a odvrhnutú   politologičku a milenku Claire stvárnila v nádhernej jemnosti a ráznosti zároveň.


Vďačne napísaná úloha zraňovanej ženy, ktorá je vždy „tá tretia“, k jej pôsobivosti pristali v takej miere, že divák len s údivom sledoval jej premenu počas deja. Spomínaná Jana Krausová ako intelektuálka a vo všetkom rozvážna Mischa spracovala svoj osud odídenej a nenaplnenej ženy takmer až s woodyallenovským humorom, pričom si zachovala jemnosť, distingvovanosť a ako sama hovorí, musela síce svoj silný hlas tlačiť o čosi nižšie, aby jej postava neodrádzala nafúkanosťou  či až povýšenectvom, čo si myslím, veľmi zreteľne dodržiavala. Ako žena milujúca múdrosť a históriu totiž u svojho manžela nenašla to, čo potrebuje a ako jediná stojí v predstavení na druhej strane barikády, voči svojim odvrhnutým priateľkám. Vojtěch Kotek si zasa zahral nielen imaginárne predstavy troch spomínaných žien o svojich niekdajších partneroch, ale aj vznešeného a temperamentného čašníka, ktorý už v úvode diváka naladil. A tak svižne, že potom nepoľavil ani na minútu... Ľudia očakávajúci humor počas leta ho tak našli aj v téme, ktorá síce vo svojom obsahu vtip nenesie. Spracovanie je však naopak natoľko dynamické, že v tragédii osudu ani jednej postavy sa divák nezakliesni, pretože prínosom inscenácie je brisknosť jazyka, presnosť dramaturgickej a režisérskej práce, a prvé české spracovanie anglického originálu v preklade Jitky Sloupovej a Kataríny Karovičovej, ktoré je nielen české, ale i slovenské... Darina Abrahámová si pritom zvolila sebe vlastný postup nadhľadu, primeranej jemnosti , ba až krehkosti jazyka, no najmä  nevšednosti a dynamickosti celého javiskového tvaru, čo bratislavské publikum v oboch prípadoch ocenilo záverečným potleskom po stojačky.