Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

04. februára 2021

Rozhovor: „Teatro Colorato je konečne doma“



Peter Weinciller, režisér a riaditeľ Teatra Colorato, spolu so svojím tímom, chce do kultúrnej tmy a nepriazne dneška vniesť aspoň malé svetlo.



Zdieľať
Rozhovor: „Teatro Colorato je doma“

Divadlo, ktorému šéfuje hodilo konečne svoju kotvu v stabilnom priestore. A to v takom, do ktorého smerujú spomienky na mladosť takmer každého bratislavského štyridsiatnika. Divadlo staré múrmi, avšak mladé a nové formou tak nachádza podobu, ktorá aj tak, hoci doposiaľ na odretých kolenách, siahala ku hviezdam. Dnes sa dá povedať, že Teatro Colorato „je doma“.

 

Peter, Teatro Colorato má po rokoch úspešných inscenácií, predstavení, zájazdov i zahraničných ocenení konečne svoju vlastnú domovskú scénu. Kde presne sa nachádza?

Ak budeme niekedy spomínať na rok 2020 a premýšľať nad tým, čo pozitívne priniesla pandémia, tak jedno z mála pozitív bude, že nám priniesla divadlo. Vďaka tomu, že sme nemohli hrať a museli sedieť doma, vznikla idea – pusťme sa do rekonštrukcie. Uvedomujem si, že za bežnej prevádzky (skúšanie, hranie, zájazdy, festivaly, poroty, príprava nových inscenácií, propagácia a pod.) by sme na to čas jednoducho nemali. Pandémia nás zastavila a tak prebehlo niekoľko pracovných stretnutí s vlastníkmi priestoru a pustili sme sa do opravy. Ide o bývalú vináreň na Františkánskom námestí v srdci Bratislavy. V každom prípade sa veľmi tešíme, že máme svoje vlastné divadlo. Hoci menšie, ale predsa.

Ako prebiehala oprava? Odkiaľ ste získali prostriedky na jej realizáciu?

Keďže priestory už dlhšie slúžili len ako sklad nahromadeného haraburdia, bolo ho treba najskôr vypratať. Cigaretový dym a decht bývalej vychýrenej reštaurácie sa podpísal na tehlovej klenbe, ktorú bolo nutné celú vyčistiť. Keďže v podzemných priestoroch nie sú možné tzv. „mokré procesy“, muselo sa pristúpiť k čisteniu pieskom. Doteraz mám pred očami tie štyri tony piesku v niekoľkých desiatkach vriec, ktoré sme postupne vynášali von. Celú opravu sme realizovali svojpomocne, na odborné práce sme prizvali šikovných odborníkov. Aj financie sme dali dokopy tak, že každý povyťahoval zo svojej „špajze“ koľko mohol a niečo sme požičali. Veríme, že sa nám investícia postupne vráti.

Aká bude kapacita sedenia pre divákov?

Hoci je priestor pomerne dlhý, kvôli dobrej viditeľnosti sme nemohli sedenie posúvať príliš ďaleko. Strop má tiež svoju limitovanú výšku, takže sa nedalo ísť ani príliš vysoko. Vznikla teda kapacita 100 až 120 miest na sedenie. V zadnej časti hľadiska nám však ešte ostal priestor, ktorý budeme využívať ako tzv. „divadelný klub“, kde sa budú môcť diváci pred či po predstavení osviežiť, vypiť kávičku či chladený drink. Zároveň chceme tento ´zadný´ priestor využívať napr. aj na „čítačky“, porady, rozborové semináre, diskusie po predstaveniach, recepcie a podobne.  

Na svojej stránke avizujete dokonca možnosť mať aj svoje sedadlo - stoličku...

Aby sa dalo hrať, potrebujeme ešte jednu maličkosť. A tou sú stoličky pre divákov. Keďže finančné zásoby sa nám postupne minuli, ponúkli sme naším priaznivcom možnosť „adoptovať“ si (teda zakúpiť) stoličku, kde môžu mať umiestnené svoje meno a v prípade návštevy predstavenia si môžu v sále sadnúť na „svoju“ stoličku. Sme veľmi radi, že diváci zareagovali štedro. 88 stoličiek už máme. Chýba už len 32. Ak by sa niekto ešte chcel do adpopcie zapojiť, budeme mu veľmi vďační! (www.colorato.sk)

Autor rozhovoru: Jana Jurkovičová

Bude nový priestor slúžiť výhradne len pre repertoár Colorata? Alebo plánujete aj iné aktivity? Máte aj nejaký nový repertoárový prírastok?

Hoci za tie roky sa nám do repertoáru nazbieralo viacero divácky obľúbených titulov, určite ich zas nie je toľko, aby sme hrali každý večer. Boli by sme radi, aby priestor žil, aby si diváci zvykli, že je tu nejaké nové miesto kultúrnych stretnutí v centre hlavného mesta. Preto chceme dať priestor aj iným divadelným zoskupeniam, mladým umelcom, ale aj tanečníkom, hudobníkom – bude tu možnosť organizovať koncerty, vystúpenia, prednášky, prezentácie, výstavy, projekcie a podobne. Radi privítame aj hosťujúce súbory z iných slovenských miest a zo zahraničia.

Čo sa týka novej inscenácie, ešte v apríli minulého roka malo mať premiéru rodinné predstavenie Bejby Bajbl Band. Veselá hudobná show o hrdinoch a zvieratkách zo Starého Zákona. Počas leta sme síce pár predpremiérových predstavení odohrali, na oficiálnu premiéru však ešte stále čakáme. Ale už i po tých pár predstaveniach v lete sa zdá, že to bude obľúbená a navštevovaná inscenácia.

Počula som, že ste k nemu vydali aj hudobné CD?

Pôvodným zámerom bolo najskôr odpremiérovať inscenáciu a potom nahrať CD. Vzhľadom k opatreniam sa tento postup vymenil, čo je na druhej strane veľmi fajn, pretože počas slávnostnej premiéry budeme môcť divákom ponúknuť už hotové CD-čko, kde si budú rodičia spolu s deťmi môcť zaspievať „hity“ skladateľky Adi Bučkovej u seba doma a zaspomínať si na videné predstavenie.

Ako Vás ovplyvnilo toto obdobie pandémie a opatrení?

Myslím, že výrazne ovplyvnilo celú spoločnosť. Na jednej strane som si uvedomil, ako veľmi mi chýba kultúrny a spoločenský život – návšteva divadiel, kín, koncertov, galérií, výstav, chrámov, cestovanie po zahraničí, možnosť rozhľadu a nadýchnutia - pretože všetko toto tvorí zásadnú časť môjho bytia. Na druhej strane som si uvedomil, koľkým ľuďom umenie vôbec nechýba, je im úplne ľahostajné, umelcov považujú za zbytočnú záťaž pre ekonomiku a vo svojich rutinných a príkrych životoch sa obmedzili iba na základné potreby. Toto precitnutie v 21. storočí je smutné. A najsmutnejšie je, že na zodpovedných postoch, ktoré by mali kultúre pomáhať získavať svoje dôstojné miesto v spoločnosti, sedia ľudia nekompetentní, ktorých zaujíma viac vlastná prestíž, ako boj za kultúrne hodnoty.

Mnohí nás presviedčali – choďte do on-line priestoru. Týmto nadšencom virtuálneho sveta sa však vždy snažím vysvetliť, že je dosť zásadný rozdiel medzi filmovým, televíznym a divadelným umením. Každé z nich má svoje špecifiká. Divadlo je od nepamäti založené na bezprostrednom kontakte živého herca so živým divákom a ich vzájomnej interakcii. Žiadne „streamy“ ho preto nemôžu nahradiť.

Kedy teda plánujete otvoriť brány divadla divákom?

Pôvodný termín otvorenia bol minulý rok v októbri. Neskôr sme ho kvôli opatreniam presúvali na december. Ani to sa nepodarilo. Teraz čakáme, ako sa situácia vyvinie. Ale veríme, že už čoskoro budeme môcť divákov pozvať na slávnostný galavečer pri príležitosti otvorenia nových priestorov Teatra Colorato, ako aj na nové premiéry! Už teraz sa veľmi tešíme!

Autor rozhovoru: Jana Jurkovičová

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Rozhovor: „Orientujeme sa podľa stoho či chceme, aby sa problém vyriešil smerom k dobrému, pozitívnemu alebo sme voči tomu ľahostajní“, hovorí herec František Kovár (1. 2. 2021)
 Rozhovor s MARTINOM HUBOM: Žijeme dobu vykĺbenú z kĺbov (30. 12. 2020)
 Rozhovor: „Stojíme na kraji priepasti a stačí už len jemný závan vetra,“ hovorí Peter Pavlac. (28. 11. 2020)
 Emil Horváth: Ako člen starej generácie som zažil kadečo a to, čo sa deje teraz, určite nepovažujem za jednoduchú situáciu (31. 10. 2020)
 Rozhovor: Staňme sa vďaka nášmu divadlu mostom k dobru vo svete (11. 10. 2020)
 Rozhovor: Aj takéto životné peripetie a prípadné turbulencie a krízy možno prekonať vierou (21. 3. 2020)
 Rozhovor: Hudba renesancie.Nádhera, ktorá naplní adventné chvíle, hoci aj pocitmi Da Vinciho Poslednej večere… (7. 12. 2019)
 Rozhovor: Zuzana Uličianska o svojej hre:“ Je potrebné veriť v nutnosť boja“... (26. 3. 2019)
 Rozhovor: Kniha Juraja Šebestu Hevíz 2090 je nielen o láske (25. 2. 2019)
 ROZHOVOR: EMIL HORVÁTH o divadle, živote, aj protestoch na námestiach (20. 1. 2019)



nasledujúci článok >>
Rekonštrukcia Spišského hradu prejde do druhej etapy, bude stáť štyri milióny eur
<< predchádzajúci článok
Priemerná teplota ľudského tela klesá, pre vedcov je to zatiaľ záhada

Rozhovor: „Teatro Colorato je konečne doma“ - diskusné fórum čitateľov