Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

04. októbra 2019

SERIÁL: Mlyn v Kostoľanoch nad Hornádom má slúžiť na kultúrne účely



Na snímke historický objekt v Kostoľanoch nad Hornádom, ktorý kedysi slúžil ako vodný mlyn, chce obec využiť na multifunkčné kultúrne spoločenské centrum s expozíciou.



Zdieľať
Na snímke historický objekt v Kostoľanoch nad Hornádom, ktorý kedysi slúžil ako vodný mlyn, chce obec využiť na multifunkčné kultúrne spoločenské centrum s expozíciou. Foto: TASR - František Iván
 
Kostoľany nad Hornádom 4. októbra (TASR) – S prvou etapou rekonštrukcie chátrajúcej budovy bývalého vodného mlyna plánuje začať obec Kostoľany nad Hornádom (okr. Košice-okolie) ešte tento mesiac. Slúžiť bude na kultúrno-spoločenské účely, súčasťou má byť aj muzeálna expozícia. Obyvateľka tejto obce Mária Tomisová si spomína, že na septembrový takzvaný odpust už v dedine piekli koláče z novej múky. Do mlyna však chodili so zrnom a odchádzali s múkou aj ľudia z obcí.


Ako pre TASR povedal starosta obce Anton Medvec, priestory niekdajšieho mlyna majú slúžiť na kultúrno-spoločenské účely, čo bude kompenzovať chýbajúci kultúrny dom v obci. V historickej miestnosti mlynice má vzniknúť spoločenská miestnosť. Súčasťou majú byť aj knižnica, zasadačka, muzeálna expozícia či vývarovňa.

Obec sa niekoľko rokov snažila zohnať na obnovu budovy peniaze z externých zdrojov. Napokon si vzala úver, z ktorého bude financovať aj prvú etapu prác približne za 130.000 eur. Spočívať majú v stabilizácii objektu a rekonštrukcii strechy, ukončené by mali byť v máji 2020. Ďalšia etapa by mala zahŕňať elektroinštaláciu, omietky, okná a podobne.

Ako povedal, uvidí, koľko strojových súčastí z mlyna sa podarí poskladať. Kovové časti v minulosti zmizli, zachovali sa len drevené. „Možno sa nám z toho pôvodného zariadenia zachová len päť percent,“ dodal starosta.

Zámerom obnovy je priblížiť sa k pôvodnej podobe stavby čo najviac. Zachovali sa aj prvé projektové dokumentácie súčasnej budovy z roku 1824. Ďalšia je od autora Karola Poledniaka z roku 1929. Mlyn prešiel rôznymi úpravami. „Z klasického kamenného mlyna sa prešlo na valcový princíp, poháňaný bol Francisovou turbínou,“ povedal Medvec s tým, že voda potom prechádzala práve cez ňu a klasické mlynské koleso nebolo vidieť. Zrejme bolo drevené, a preto sa nezachovalo.

K spomínanej turbíne sa nedá dostať, pretože mlynica je po prepadnutí sa strechy sčasti zavalená. Celý mechanizmus bol pritom na úrovni štyroch podlaží. Pšenica sa dostávala do horných priestorov dopravnými výťahmi, v tých dolných bola strojovňa – takzvaná transmisia.

Samotný mlyn bol podľa starostu plne funkčný približne do 50. rokov minulého storočia. „Prišlo obdobie socializmu – znárodnenia, aj mlynárovi bola odobratá živnosť. Posledný, ktorý tam žil, zomrel v roku 2001," povedal s tým, že pri mlyne bola kedysi i píla.

Poslednými majiteľmi mlyna boli Fedákovci. Podľa Tomisovej, ktorá bola v tom čase školáčkou, si Jána Fedáka ľudia vážili, a to aj preto, lebo to bol „pán mlynár“. „Zrno sa mlelo napríklad na jeseň a na jar. Keď sa chodilo na jar, umývalo sa a sušilo. Až tak sa išlo do mlyna mlieť. Z múky sa robil aj grís, dnes sa to volá detská krupica. On sa opýtal, ktorá gazdiná ho chce, no a tak nachystal. Potom si lapali ten grís alebo múku,“ opísala.

Podľa je slov do Kostolian nad Hornádom chodili aj z iných dedín. „V Obišovciach bol mlyn, ale na elektriku. Dakedy som počula, že múka zhorela, bola taká dočervena. Ale u nás bol mlyn na vodu, mal svoju hať. Volali sme to mlynský jarok,“ vysvetlila tohto roku 83-ročná Tomisová.

Ako hovorí, v mlyne sa mlelo stále – či bola sezóna, alebo nebola. Neraz sa spojili dvaja gazdovia, ktorí prišli na voze so zapriahnutými koňmi. Často sa mlelo až o niekoľko dní po tom, ako priniesli obilie. „Každá gazdiná poznala svoje vrece. Zvlášť boli na zrno aj na múku. Tie na múku boli tkané hustejšie.“ uzavrela s tým, že v mlyne boli i stupy, na ktorých ženy opracovávali konope.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Šľachtický rod Ujházyovcov žil v Budimíre 240 rokov (19. 9. 2019)
 Batizovská vetva Mariášiovcov vlastnila aj Gerlachovský štít (17. 9. 2019)
 Balašovci postavili v P. Bystrici tri kaštiele, dva slúžia dodnes (15. 9. 2019)
 SERIÁL: Poľský rod Zamoyski zapustil korene v Brestovanoch pri Trnave (13. 9. 2019)
 Stummerovci ovplyvnili rozvoj celého topoľčianskeho regiónu (12. 9. 2019)
 Štyri kaštiele pripomínajú obyvateľom Necpál život šľachtických rodov (11. 9. 2019)
 História rodu Ostrolúckych siaha do 13.storočia (10. 9. 2019)
 SERIÁL: V Pečovskej Novej Vsi sa zachovali viaceré šľachtické kúrie (9. 9. 2019)
 SERIÁL: Postavili si pohodlnejší kaštieľ a staré sídlo podpálili (8. 9. 2019)
 Oravu v 19. storočí pozdvihol gróf Zichy, priekopník a dobrý hospodár (6. 9. 2019)



nasledujúci článok >>
Peter Nagy odštartoval česko-slovenské turné
<< predchádzajúci článok
Súd nariadil zastaviť neoprávnené šírenie programov TV Markíza

SERIÁL: Mlyn v Kostoľanoch nad Hornádom má slúžiť na kultúrne účely - diskusné fórum čitateľov