Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

11. júna 2019

Školský výbor prerušil rokovanie o škôlkach: Chýba vyjadrenie ZMOS-u



Na archívnej snímke poslanecké plénum NR SR.



Zdieľať
Na archívnej snímke poslanecké plénum NR SR. Foto: TASR - Martin Baumann
Bratislava 11. júna (TASR) – Výbor Národnej rady (NR) SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v utorok prerušil rokovanie o zavedení povinného predprimárneho vzdelávania od piatich rokov. Ako uviedol predseda školského výboru Ľubomír Petrák (Smer-SD), o novele zákona o výchove a vzdelávaní sa bude rokovať na ďalšom výbore, aktuálne sa čaká na výsledky zo strany Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).


Jedna z predkladateliek návrhu Eva Smolíková (SNS) poznamenala, že vyjadrenie ZMOS-u budú mať predkladatelia po 18. júni. Potvrdila, že po tom, čo bol návrh novely zákona schválený v parlamente v prvom čítaní, sa stretli s viacerými občianskymi združeniami, ktoré reprezentujú predškolské vzdelávanie, reprezentantmi z rezortu školstva aj financií. Podľa Petráka je korektné, aby sa vytvoril časový priestor aj pre ZMOS. "Na základe vyjadrenia ZMOS-u by sme spísali konečnú verziu zákona. Ak to stihneme, chceme zákon predložiť na koniec júnovej schôdze. Ak to nestihneme, predložíme ho na septembrovú schôdzu," poznamenal Petrák.

Člen školského parlamentného výboru Martin Poliačik (nezaradený) uviedol, že rokovanie bolo prerušené nielen pre absentujúce stanovisko ZMOS-u, ale aj chýbajúce stanoviská ostatných ministerstiev. "Keď budú, porovná sa to s draftom 'pozmeňováku', ktorý už existuje, a urobí sa verzia, o ktorej sa bude rokovať so všetkými zúčastnenými stranami," priblížil Poliačik.

Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová (nominantka SNS) potvrdila, že sa v pondelok (10. 6.) stretla som zástupcami ZMOS-u. "Rozoberali sme rôzne varianty, akým spôsobom by boli vykryté náklady dochádzky dodatočných zhruba 8000 detí, ktoré sa v súčasnosti nenachádzajú v systéme. Sú tam rôzne možnosti, cez aké mechanizmy by sa to dalo dofinancovať, akú časť z toho by platili samosprávy a štát," povedala Lubyová.

Predseda školského parlamentného výboru poznamenal, že do zákona bude zapracovaných viacero pozmeňujúcich návrhov. Plánujú sa napríklad znížiť kvalifikačné predpoklady pre ľudí, ktorí budú deti vzdelávať, z vysokoškolského pedagogického vzdelávania na stredoškolské s maturitou. Rovnako sa plánuje posunúť aj návrh účinnosti zákona z 1. septembra 2020 na 1. januára 2021. Dôvodom podľa Petráka je, aby sa dobudovali všetky kapacity v materských školách a zabezpečil sa dostatok personálu.

Podľa otca štyroch detí Petra Topora sa v novele zákona nerieši základná otázka, a to, či to má zmysel pre rodiny. "My chceme mať možnosť dať deti do škôlky, ale tu sa bavíme o tom, že to bude povinnosť. A to je obrovský rozdiel. Tento zákon nám nič nedáva, len komplikácie," povedal Topor s tým, že podľa neho je súčasný stav omnoho lepší ako ten, ktorý sa navrhuje. Návrh novely zákona sa nepozdáva ani Jurajovi Šústovi zo Spoločenstva Ladislava Hanusa. "Štát by mal zasiahnuť tam, kde rodičia nedokážu napĺňať svoju rodičovskú kompetenciu, a to vzdelávať a vychovávať svoje deti," povedal Šúst.

Koalícia v novele zákona o výchove a vzdelávaní navrhuje, aby predprimárne vzdelávanie v materských školách bolo pre päťročné deti povinné. Právnou úpravou by sa predĺžila povinná školská dochádzka zo súčasných desiatich rokov na 11, pričom povinná školská dochádzka v materskej škole by trvala jeden školský rok.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Prieskum: Väčšina Nemcov aj naďalej uprednostňuje veľkú koalíciu
<< predchádzajúci článok
Ústavnoprávny výbor odobril spôsob sčítania obyvateľstva v roku 2021

Školský výbor prerušil rokovanie o škôlkach: Chýba vyjadrenie ZMOS-u - diskusné fórum čitateľov