Švédsky kráľ odovzdal Nobelove ceny v piatich kategóriách

Švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv v nedeľu v Štokholme odovzdal Nobelove ceny za fyziku, chémiu, medicínu, literatúru a ekonómiu, informovala agentúra DPA.

Nobelovu cenu za fyziku prevzali Francúzi Pierre Agostini a Anne L'Huillierová a Maďar Ferenc Krausz za experimentálne metódy vo výskume dynamiky elektrónov v hmote.

Táto trojica vedcov prispela k tomu, že pohyb na úrovni elementárnych častíc je možné sledovať akoby v spomalenom zábere. Pohyb elektrónov vedia pritom merať v attosekundách, ozrejmil web vedanadosah.cvtisr.sk.

L'Huillierová je pritom len piatou ženou poctenou Nobelovou cenou za fyziku, podotkla DPA.

Nobelovu cenu za chémiu si zo Štokholmu odnášajú americkí vedci Moungi Bawendi a Louis Brus a americký vedec ruského pôvodu Alexey Ekimov (Alexej Jekimov) za objav a syntézu kvantových bodiek (quantum dots).

Kvantové bodky sú nanokryštály z polovodičových materiálov schopné viazať nosiče nábojov (fungujú ako potenciálové jamy), ktorých rozmery sa pohybujú okolo dvadsiatich nanometrov. Tieto častice prinášajú veľa možností v oblasti nanotechnológií. Šíria svoje svetlo z televízorov a LED žiaroviek a okrem iného môžu tiež navádzať chirurgov pri odstraňovaní nádorového tkaniva.

V kategórii medicína bola Nobelova cena odovzdaná Katalin Karikóovej a Drewovi Weissmanovi za ich objavy týkajúce sa modifikácií dusíkatých báz, ktoré umožnili vývoj účinných mRNA vakcín proti chorobe COVID-19.

Cenu za ekonómiu pod názvom Cena Sveriges Riksbank za ekonomické vedy, niekedy nepresne uvádzanú ako Nobelovu cenu za ekonómiu, prevzala americká ekonómka Claudia Goldinová, ktorú ocenili za prehĺbenie znalostí o uplatnení žien na trhu práce, píše web vedanadosah.cvtisr.sk.

Goldinová poskytla svetu prvý ucelený opis zárobkov a účasti žien na trhu práce v priebehu storočí. Jej výskum odhalil príčiny zmien aj hlavné zdroje pretrvávajúcich rozdielov medzi mužmi a ženami na trhu práce.

Goldinová je len treťou ženou, ktorá toto ocenenie získala. V roku 2009 to bola Američanka Elinor Ostromová a v roku 2019 Francúzka Esther Duflová, ktorá bola zároveň najmladším laureátom.

Nobelovu cenu za literatúru v nedeľu v Štokholme prebral nórsky spisovateľ a dramatik Jon Fosse.

Tento 64-ročný autor je vo svojej krajine považovaný za najväčšieho dramatika od čias Henrika Ibsena. Švédsku akadémiu upútal svojimi inovatívnymi hrami a prózou, "kde sa mu darí formulovať nevysloviteľné", uviedol web vedanadosah.cvtisr.sk.

Tento spisovateľ debutoval v roku 1983 a dodnes mu vyšlo viac ako 40 kníh. Zaujímavosťou je, že píše v menšinovom severskom jazyku nynorsk.

Jeho najväčším prozaickým dielom - podľa Švédskej akadémie - je Septológia, monumentálny román dokončený v roku 2021. Je koncipovaný ako vnútorný monológ maliara Asleho, ktorý sa odohráva v rozmedzí siedmich dní. Je to elégia o smrti Asleho ženy.

Súčasťou Nobelovej ceny je odmena 11 miliónov korún (920.502 eur). Ceny sa vždy odovzdávajú na výročie úmrtia zakladateľa tejto ceny, Alfreda Nobela - 10. decembra.

Nobelova cena vznikla na základe poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. V nej väčšinu svojho bohatstva určil na ustanovenie ceny, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. Jeho rodina bola proti, takže po prvý raz bola Nobelova cena udelená až päť rokov po jeho smrti, teda v roku 1901.

Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme.

Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier.

Tohtoročnou laureátkou Nobelovej ceny za mier je iránska ľudskorpávna aktivistka Narges Mohammadíová, ktorá je momentálne vo väzení. Nobelovu cenu v jej mene v nórskej metropole Oslo prevzali jej deti žijúce vo francúzskom exile.