Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

30. decembra 2018

Už 70 rokov chráni Tatranský národný park prírodu našich veľhôr



Tatranský národný park (TANAP) je najstarším národným parkom na Slovensku, rozprestiera sa na ploche 1045 štvorcových kilometrov, z čoho 738 km2 tvorí ...



Zdieľať
Ilustračné foto Foto: TASR/Oliver Ondráš
Bratislava 30. decembra (TASR) - Tatranský národný park (TANAP) je najstarším národným parkom na Slovensku, rozprestiera sa na ploche 1045 štvorcových kilometrov, z čoho 738 km2 tvorí vlastné územie parku a ochranné pásmo predstavuje ďalších 307 km2. TANAP bol založený 1. januára 1949, teda v utorok na Nový rok uplynie od tejto udalosti už 70 rokov.


Snahy o ochranu prírody na Slovensku, ale aj o spoznávanie tatranskej prírody siahajú do 17. storočia. Zaslúžili sa o to napríklad Ján Fröhlich a jeho syn David. Ján Fröhlich bol riaditeľom kežmarskej evanjelickej školy, ktorá sa neskôr stala evanjelickým lýceom. Jeho syn David navštevoval školu ako žiak, v dospelosti sa stal jedným z najznámejších učencov svojej doby. Učitelia aj žiaci školy podnikali pravidelné výlety do prírody, pričom David Fröhlich v roku 1615 okolo sv. Jána vystúpil na niektorý z tatranských štítov, o čom sa zachoval aj autentický záznam. Ide o prvý zdokumentovaný výstup na tatranský štít.

K vedeckému spoznávaniu Tatier a ich prírody prispel aj Juraj Bucholtz starší, evanjelický kazateľ, ktorý pôsobil v Kežmarku. V roku 1664 vystúpil na Slavkovský štít a svoje dojmy aj opísal: "Pri výstupe na štít sme sa päť - šesťkrát ocitli v oblakoch, obklopení úplnou tmou a zmizlo nám slnko. Len čo sme však vystúpili nad oblaky, zazreli sme slnce, kým sme znova nezabŕdli do chmár." Spomedzi jeho piatich detí boli milovníkmi prírody aj synovia Juraj a Jakub.

Systematickou ochranou prírody sa začal zaoberať Uhorský karpatský spolok v druhej polovici 19. storočia. Snažil sa obmedziť využívanie tatranských lúk na pasenie dobytka, venoval sa ochrane niektorých živočíšnych a rastlinných druhov, napríklad plesnivca, či borovice limby.

Po prvej svetovej vojne boli Tatry zničené krádežami dreva, pytliactvom. Po vzniku Československa, už od roku 1919 sa obnovila snaha o ochranu tatranskej prírody a už v roku 1921 sa objavil návrh zriadiť na území Tatier národný park po vzore v tom čase už známych amerických rezervácií.

Na poľskej strane Tatier prebiehali podobné iniciatívy už od polovice 19. storočia. V roku 1887 vzniklo Towarzystwo Tatrzańskie (Tatranská spoločnosť) a Boguslaw Królikowski v roku 1888 navrhoval vyhlásenie poľských Tatier za národný park. Preto začali československí a poľskí ochranári spolupracovať a na konferencii 8. a 9. decembra 1925 odborníci vypracovali spoločný plán zriadiť park schválený zákonmi oboch štátov. Protestovali však proti nemu poľovníci, vojaci a aj majitelia pozemkov.

Ďalší prepracovaný návrh vznikol v roku 1936 a po skončení pripomienkového konania bol začiatkom roku 1938 predložený vládny návrh uznesenia o Zriadení národného parku vo Vysokých Tatrách. Zámer vzápätí prekazili vojnové udalosti.

Už po druhej svetovej vojne, v roku 1946 Zbor povereníkov ustanovil komisiu, ktorá mala pripraviť nariadenie Slovenskej národnej rady o Tatranskom národnom parku. O rok neskôr sa územie Vysokých Tatier odčlenilo od podtatranských obcí a vznikla umelá obec spravovaná národným výborom v Starom Smokovci. Tento krok, ako aj vyvlastnenie pozemkov po februári 1948, uľahčili prípravu zákona o Tatranskom národnom parku, ktorý prijala Slovenská národná rada 18. novembra 1948. Do platnosti vstúpil 1. januára 1949.

Až v rokoch 1953 až 1955 sa na území TANAP-u podarilo úplne zastaviť pastvu dobytka. V roku 1957 vznikla Horská služba. V tom istom roku bolo zriadené Múzeum TANAPu, ktoré do roku 1959 sídlilo v Podtatranskom múzeu v Poprade, potom sa presťahovalo do Tatranskej Lomnice. Významný bol rok 1987, keď sa k TANAP-u priradilo aj územie Západných Tatier.

Tatranský národný park susedí na severe s poľským Tatrzańskim parkom narodowym, s ktorým tvorí bilaterálne cezhraničné chránené územie.

V roku 1993 bolo územie národného parku rozhodnutím UNESCO zaradené do siete biosférických rezervácií v rámci programu MaB (Človek a biosféra). Najväčšie hodnoty tvoria sieť maloplošných chránených území, ktorú predstavuje 27 národných prírodných rezervácií, 23 prírodných rezervácií, dva chránené areály, jedna národná prírodná pamiatka a dve prírodné pamiatky s celkovou výmerou 37.551,53 ha čo predstavuje 50,7 percenta územia národného parku.

Tatranský národný park je zaradený aj do sústavy NATURA 2000, cieľom ktorej je udržanie alebo zlepšenie priaznivého stavu vzácnych a ohrozených druhov rastlín, živočíchov a prirodzených typov biotopov, a tým aj zachovanie biodiverzity na území štátov Európskej únie. Ročne navštívi národný park takmer 3,5 milióna návštevníkov, sieť turistických chodníkov má dĺžku cca 600 km.



Zdroj: http://tanap.sopsr.sk, enviroportal.sk





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
V Bratislave je používanie pyrotechniky zakázané aj na Silvestra
<< predchádzajúci článok
V Bratislave môžu aj cudzinci spoznať stáročné premeny Starej radnice