Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

20. februára 2019

V Pekingu pochovali Li Žueja, niekdajšieho Mao ce-tungovho tajomníka



Na archívnej snímke policajti v civile hliadkujú pri portréte bývalého čínskeho politika a vodca Mao Ce-tunga v Pekingu.



Zdieľať
Na archívnej snímke policajti v civile hliadkujú pri portréte bývalého čínskeho politika a vodca Mao Ce-tunga v Pekingu. Foto: TASR/AP
Peking 20. februára (TASR) - Stovky ľudí sa v stredu zúčastnili na pohrebe bývalého tajomníka komunistického vodcu Mao Ce-tunga. Pohreb na pekinskom cintoríne Pa-pao-šan, vyhradenom pre pohlavárov komunistickej strany, bol štátny i napriek tomu, že zosnulý Li Žuej - ostrý kritik súčasného vedenia - si to neželal. Liova dcéra, ktorá žije v USA, preto pohreb bojkotovala, informovala agentúra AFP.


Podľa slov dcéry si Li Žuej želal byť pochovaný vo svojom rodnom meste v provincii Chu-nan, po boku svojich rodičov. Neprial si ani, aby rakva s jeho telom bola zakrytá čínskou vlajkou.

Li Žuej zomrel v sobotu 16. februára v nemocnici v Pekingu vo veku 101 rokov. Bol posledným z generácie revolucionárov, ktorí vstúpili do komunistickej strany kvôli socialistickým ideálom a presadzovali v Číne reformy.

Li sa členom strany stal v roku 1937 a bol jedným z Maových osobných tajomníkov. Do nemilosti sa dostal za kritiku komunistickej strany a poukazovanie na jej zlyhania pri realizácii Maom stanovených cieľov. Počas tzv. kultúrnej revolúcie (1966-76) bol väznený a bol i vo vyhnanstve. Neskôr, v roku 1979, bol rehabilitovaný.

V neskoršom období sa zasadzoval za politické reformy, pričom napríklad v tlači zverejňoval svoje články s výzvami, aby sa čínska komunistická strana stala socialistickou stranou európskeho typu.

V roku 2010 bol Li súčasťou skupiny bývalých vysokopostavených funkcionárov komunistickej strany, ktorá spolu s predstaviteľmi médií adresovala čínskej vláde otvorený list s výzvou rešpektovať slobodu slova a slobodu tlače.

Li Žuej vlani ostro protestoval proti ústavnej reforme, ktorou parlament zrušil obmedzenie, keď prezident v Číne mohol vykonávať svoj mandát len dvakrát po päť rokov. Súčasný prezident Si Ťin-pching tak nebude musieť v roku 2023 odstúpiť zo svojej funkcie a bude zrejme vládnuť až do svojej smrti.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Air France-KLM vo 4. kvartáli znížila stratu na 218 miliónov eur
<< predchádzajúci článok
G. MATEČNÁ: TRAKTOROVÝ PROTEST VNÍMAM AKO POLITICKÚ AKCIU OPOZÍCIE