Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

Denník - Správy







Pridajte sa
Ste na Facebooku?
Ste na Twitteri?
Pridajte sa.

 Mobilná verzia






 24hod.sk    Kultúra

20. októbra 2014

Video: Film Hviezda menom Sonja prinesie mrazivý príbeh človeka aj na Slovensko



Peter Serge Butko je jedným z umelcov a režisérov, ktorí sa predstavia so svojou produkciou na Festivale inakosti počas tohoto týždňa, ktorý sa začína 22. októbra a potrvá do 26.10. 2014.



Zdieľať
Hviezda menom Sonja


Fascinujúci príbeh muža a ženy v jednom tele, umelkyne travesty, ktorá nikdy nezradila svoje umenie, človeka, ktorý oslovoval generácie mladých…Hviezda menom Sonja, film o Lubošovi, ktorý má umenie v krvi, o človeku, ktorý sa napriek mnohým prekážkam dokázal postaviť na nohy aj po vlastnej porážke… Peter Serge Butko tak netušiac, že v konečnej podstate prinesie zaujímavý príbeh, začal pred pätnástimi rokmi s natáčaním…

Prečo práve Sonja a toľké roky sledovania jej/jeho života?

Sonja bola na javisku vždy fenomenálna. Nerobila obyčajné travesty spôsobom, že si ako muž oblečiem ženské šaty a napodobňujem speváčku. Bola herečka - perfekcionalistka. Dokázala na scéne vládnuť gestom, jej vystúpenia boli prepracované do detailov a výber speváčok, ktoré stvárňovala, bol neobvyklý. Nerobila paródiu na speváčky, ani ich nenapodobňovala…

Bola teda nimi počas vystúpenia aj vo svojej podstate?

Áno, počas tej ktorej piesne sa speváčkou aj stala a zosobnila ju po svojom. Umelkyne, ktoré stvárňovala, poznala, zaujímala sa o ne, snažila sa o nich dozvedieť čo najviac. Práve preto pripadali v jej podaní divákom takmer ako skutočné - uveriteľné. V travesty bola proste geniálna. Tým nemyslím, že bola bezchybným človekom, bola to neuveriteľná potvora, ale strašne vtipná a úprimná. Na scéne i v zákulisí. Ona ohromne túžila baviť sa a prispôsobovala tomu celý svoj život. Začal som ju natáčať v roku 1999 a nevedel som, čo z toho bude. Nakoniec, ako každému umeleckému tvaru i tomuto filmu dala zmysel až dráma, respektive, tragický zlom jej života. Vtedy začala myšlienka filmu dostávať skutočné obrysy. Od prvého natáčania do premiéry, to celé trvalo 15 rokov.

Inakosť, myslím si, je práve vzácnosť človeka ukázať okoliu a svetu to, čo chcem "JA". Byť iný, ako tí druhí, ak to tak cítim. Prečo je na Slovensku podľa vás práve tento druh rozdielnosti v súčasnosti niekedy taký odsudzovaný a ľudia, ktorých sa to dotýka si musia svoje prirodzené práva vybojovať?

Jedna vec sú práva a druhá vec je inakosť. Na práva by sme mali mať právo bez ohľadu na to či sme takí alebo onakí, pretože sa jedná o ľudské práva a pre ľudí by mali platiť rovnako. A to, že je niekto inakší, by nemalo znamenať, že tým pádom mu dáme o trochu „právičiek“ menej. Na Slovensku to tak, bohužiaľ, je. Správny Slovák má byť biely, heterosexuálny a katolík. Inak je to divné. A tomuto priemeru sa slovenská spoločnosť pod vedením rôznych vodcov prispôsobuje, lebo všetci chcú, aby ich ostatní videli ako slušných ľudí. To je jedno, že tí slušní ľudia v skutočnosti často „chľastajú ako dúhy“, sú vulgárni, hlúpi, bijú ženu, deti atd... Homosexuáli sú dlhé roky zosmiešňovaní, utláčaní práve takýmito ľuďmi, a možno práve preto, ako komunita na sebe ohromne pracujú. Oni nikomu nevadia, vždy tu boli a budú, nikoho neohrozujú. Ale je veľmi ľahké vybrať si ich za spoločenských nepriateľov, šíriť okolo nich strach a bojom proti nim upevňovať, alebo dávať najavo svoju moc. 
 

Trailer k filmu Hviezda menom Sonja



 


Vy pôsobíte v Česku a vidí sa mi, že "tam" sa žije slobodnejšie. Dokonca, ak na satelitných staniciach sledujem reportáže zo života, alebo len relácie o varení, typu Bez servítky, v relácii sa neraz objavujú podobné typy ľudí ako Sonja  a je úplne bežné, že z pôrodnice si v Nemecku odnášajú spoločné dieťa dve ženy...Ako vnímate túto problematiku vy z pohľadu človeka sledujúceho tento problém?

Tu musím povedať, že Sonju by som nikdy ako takýto príklad neuviedol. Sonja celý život myslela hlavne na seba a veľmi ju nezaujímalo, čo sa deje okolo. Hľadela vždy hlavne na svoj prospech. Ona nikdy nežila normálny život, v tom zmysle, ako sa na to pýtate, jej život, to bola jedna veľká párty.
Keď si dve ženy, alebo dvaja muži z pôrodnice odnášajú vlastné dieťa, tak je to preto, že ho túžia s láskou vychovávať a postaviť si rodinu inak, ako je nadiktované normami, pretože oni sú „iní“ a do noriem sa nehodia. Ale, to predsa nie je zlé. Zlé je, keď lesby alebo homosexuáli chcú mať dieťa a musia pod spoločenským tlakom vstúpiť do manželstva s opačným pohlavím a žiť v ňom nešťastní, pretože nemôžu byť sami sebou, no veľmi túžia po deťoch. A deti by nemali vyrastať v nešťastných manželstvách. Deti to cítia a poznamenáva ich to na celý život. Viete, aj v Čechách, kde žijem, je s adopciami problém, ale Česi nie sú zviazaní náboženstvom, nemá tam veľké slovo katolícka cirkev a používa sa viac sedliacky rozum. Všade na svete sú politickí krikľúni, ktorí sa snažia z tohoto vytrieskať politický kapitál, ale nestojí za nimi nejaká duchovná inštitúcia, typu katolickej cirkvi. A cez to všetko, u nás (aj na Slovensku), homosexuálne a lesbické páry už dávno deti vychovávajú, majú ich z predchádzajúcich mažestiev, alebo sa dohodli s kamarátmi, či našli inú alternatívnu cestu a funguje to. Akurát sa to deje za chrbtom zákonodárcov. Toto politici ovplyvniť nemôžu a to ich hnevá. Potom sú krajiny, ako Holandsko, Uruguay atd..., kde ich plne zrovnoprávnili a nič zlé sa nestalo. Stalo sa len to, že tam žije viacej šťastných ľudí. V tomto je Česko popredu pred Slovenskom a Slovensko tam musí prísť. Alebo nemusí, ale bude strácať celé generácie mladých, šikovných ľudí a to je nebezpečné. Uvedomuje si to i súčasný pápež, snaží sa církev priblížiť aj lesbám a gejom. Prečo to robí? Pretože vidí, že dnešná mládež osobne pozná gejov a lesby, vidia že to nie je nič zlé, naopak – mládeži imponuje ich sebavedomie a odvaha priznať sa k sebe a žit plnohodnotne. Naviac žijú podobne tomu, čo hovorí Desať božích prikázaní, ale žijú tak prirodzene, nie preto, že musia. To je dôležité pre lepší svet! Podľa mňa si pápež uvedomuje že svojim prístupom cirkev stráca nielen mladých gejov a lesby, ale aj ich priateľov, ich rodiny. Že církev z pohľadu mladých ľudí je stratená, zkostnatelá inštitúcia, ktorá ich nezaujíma. A tak ako cirkev, aj štát proste potrebuje mladých ľudí a mali by ich viac počúvať. Oni sú totiž budúci dospelí, budúci rozhodcovia o tomto svete.

Sonja je krásna, zaujímavá, dokonalá...Ako film prezrádza, no jej mužská podoba je neistá. Film vznikal 15 rokov. Objavili ste všetky jej/jeho zákutia a tiene duše? 

Určite nie všetko, ale mnohé, povedal by som, že väčšinu áno. Keď sa Sonja začala strácať, keď drogy spôsobili to, že prišla o posledný kúsok dámskych šiat, o poslednú parochňu a nemohla už ďalej byť ženou – Sonjou, zostal iba Luboš. Chlapík, ktorý za Sonjou stál, ktorý ju stvoril. A bol pravým opakom Sonje. Nepriebojný, plachý, nevýrazný a hamblivý človek, ktorý sa musel vyrovnať s tým, čo mu Sonja zanechala: závislosť na drogách, chorobu, bezdomovectvo... Stretol som ho po 5 ročnej pauze a nepoznal som ho. Sám prišiel za mnou s tým, že ideme dokončiť ten film. Len naše dohadovanie zabralo 4 roky času. Luboš nemal telefón, žil na ulici. Keď sme sa dohadovali, mal som jedinú podmienku, že musí o všetkom hovoriť úprimne. O svojej HIV pozitivite, o drogách, o svojich pocitoch, o všetkom. Zaujímala ma iba pravda, pretože som, samozrejme, o nej vedel najrôznejšie veci, išli o nej po Prahe neuveriteľné chýry, čo všetko pod drogami spáchala... Každý polrok sa šírila správa, že zomrela - bola to hviezda, takže sa stále o nej hovorilo, všetkých to zaujímalo. Keď som film strihal, vedel som, kde klame, kde si vymýšľa, či prikresľuje, a kde hovorí pravdu. Dával som si pozor, aby som vo filme použil iba pravdu a čakal som, že bude (ako Sonja) na mňa nahnevaná, keď film uvidí. Nebola. Bol to Luboš, bol dojatý a poďakoval mi, že som mu k tej pravde pomohol ja… Bolo to pre mňa, samozrejme, silné a keď som sa s ním vtedy lúčil, odchádzal Luboš v tichu. Chôdzou, ktorá trochu pripomínala Sonju, ale viac pokorne a odhodlane. Vtedy, v tom tichu som ich dušu cítil najviac, ale to sa nedá pomenovať. Luboš dnes žije na dedine, nevyhľadáva pozornosť a po tej húsenkovej dráhe svojho života sa snaží žiť zmysluplne.
Aj keď zmysluplné to celé bolo už aj na začiatku. Práve v kabaretoch, kde Sonja žiarila sa v 90. rokoch stretávali LGBT ľudia s heterosexuálnymi, búrali sa predsudky, odohrávali sa coming-outy pred priateľmi... Rástlo sebavedomie generácií gayov a lesieb, ktorí vyrastali v komunizme a demokracia ich zastihla, keď mali okolo 20 rokov... V podzemných kabaretoch, kde k tomu spievala živá Tina Turner (vlastne, to bola slečna Sonja) pieseň The Best.

Viac info o festivale: http://www.ffi.sk/

Autor: Jana Jurkovičová

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Rozhovor: Zabávať, poúčať a dojímať – také je motto Pištu Vandala a taký je on sám – zábavný, poučný a dojímavý (10. 10. 2014)
 Rozhovor: Sima Martausová tvorí tak, ako to cíti (8. 10. 2014)
 Michal Hvorecký: „Som šťastný, že môžem žiť a pracovať s knihami“ (28. 9. 2014)
 Rozhovor: Čas má v divadle, ale aj v živote mnoho podôb (17. 9. 2014)
 Pozor, dobrý pes! (20. 6. 2014)
 Rozhovor: Prekonať seba samého aj napriek znevýhodneniu nie je nemožné (15. 5. 2014)
 Rozhovor: Divadlo Astorka zajtra na Novej dráme s Kométou (13. 5. 2014)
 Rozhovor: Generácia MY predkladá problém závislosti, no aj vieru v to, že sa dá aj inak (7. 5. 2014)
 Rozhovor: Niekedy stačí vhodný spôsob, kľúčová téma a umenie sa stáva účinným... (28. 3. 2014)
 Rozhovor: Festival českého divadla v Štúdiu L+S navštívilo 1600 divákov (23. 11. 2013)



nasledujúci článok >>
William a Kate potvrdili, že sa im v apríli narodí druhé dieťa
<< predchádzajúci článok
Kambodžania sa chodia pozerať na ženu, vraj porodila platinový prsteň

Video: Film Hviezda menom Sonja prinesie mrazivý príbeh človeka aj na Slovensko - diskusné fórum čitateľov